Svokra sa mi snaží rozbiť manželstvo. Najsmutnejšie na tom je, že môj manžel mi neverí.
Keď som sa vydala, bola som najšťastnejšia žena pod Tatrami. Môj manžel bol hotový klenot, vždy milý, rešpektujúci, dokonca mi pomáhal v domácnosti (čo je v našom regióne takmer na zápis do kroniky). Do našich ružových dní však začala kvapkať kvapka v podobe mojej svokry. Hneď, ako som ju spoznala, bolo mi jasné, že k diplomacii má ďaleko asi ako Bratislava ku Košiciam.
Žena, ktorá miluje poriadok, vlastné pravidlá a najviac zo všetkého kontrolu. Vedela som, že ak by sme s ňou bývali pod jednou strechou, dlho by som nevydržala pravdepodobne by som dýchala na prázdno z okna raz dva. Preto sme sa radšej rozhodli prenajať si byt vo Zvolene, nech máme svätý pokoj.
A vtedy sa, žiaľ, život rozhodol, že to mám ešte málo pestré zomrel mi otec. Mal rakovinu. Zostala som po ňom s domom na dedine pri Detve. S manželom sme usúdili, že bude fajn presťahovať sa tam vždy som snívala o záhradke, hrabala sa v hline a vôňa sena mi bola milejšia než smrad supermarketu. Môj manžel tiež neprotestoval aspoň sa nemusel motať po sídliskách.
Uplynulo zopár mesiacov a prská sa nám začali, keď prišla na návštevu svokra. Oznámila nám, že ten dom vlastne chce ona pre seba, a že nám zaň veľkoryso ponúkne garsónku v meste. Ja som jej samozrejme slušne (ale veľmi jasne) povedala, že toto riešenie by mi urobilo povestnú dieru v rozpočte, a odmietla som. Svokra sa urazila, spravila škandál hodný slovenských reality šou a s vyčítavým pohľadom odišla.
Len čo za ňou zaklapli dvere, zavolal mi manžel vraj som jeho mamu hnusne urazila a dokonca vraj na ňu kričala. No skoro som dostala mrákoty! Ukázalo sa, že svokra mu natárała kdejaké somariny. Teraz fakt netuším, čo mu povedať, aby mi konečne uveril, že sa zo mňa nesnažím spraviť slovenského Jánošíka v sukni.
