Dnes si zapisujem pár myšlienok do svojho denníka, hoci srdce mi je ťažké. Od chvíle, čo sa náš syn Tibor oženil, takmer nás prestal navštevovať. Vždy je u svojej svokry, pani Oľgy, ktorá má neustále nejaké naliehavé problémy. Ani si neviem predstaviť, ako žila, kým jej dcéra Zuzana sa vydala za Tibora.
Tibor je ženatý už viac než dva roky. Po svadbe sa s Zuzanou odsťahovali do bytu, ktorý sme mu kúpili ešte keď začal študovať na univerzite v Bratislave. Od detstva mal našu oporu, bol rozumný a chápavý. Už pred svadbou býval sám, jeho byt bol totiž blízko práce.
Netvrdím, že mi Zuzana bola nesympatická skôr sa mi zdalo, že nie je dosť zrelá na manželstvo, hoci Tibor bol len o dva roky starší ako ona. Zuzana často pôsobila ako malá a bola miestami rozmaznaná. Tibor bol vždy láskavý a premýšľala som, ako sa bude pretĺkať životom s takým dieťaťom.
Keď som stretla Zuzanu a jej mamu, začala som chápať viac. Pani Oľga je v mojom veku, ale správa sa oveľa mladšie akoby jej vek bol len číslo. Možno poznáte takých ľudí, ktorí sú aj v dospelosti detinskí a akoby nevedeli, čo so sebou. Pani Oľga bola už šesťkrát rozvedená v čase svadby Zuzany a nemali sme veľa spoločných tém ona žila vo svojom svete, ale nevnucovala sa.
Naša komunikácia sa obmedzovala na slušné gratulácie ku svadbe a tým to skončilo.
Výstražné signály sa objavili už pred svadbou. Zuzana stále ťahala Tibora k svojej mame: raz treba opraviť kvapkajúci kohútik, potom vymeniť zásuvku, inokedy opraviť padnutú poličku v kuchyni. Prvýkrát som to brala tak, že teda v ich domácnosti nie je mužská ruka a pomoc príde vhod.
Lenže poruchy sa v byte pani Oľgy množia, Tibor tam chodí čoraz častejšie a oznamuje nám, že nemôže prísť, lebo idú k svokre. Dokonca začali všetky sviatky sláviť u pani Oľgy a naša rodina zostáva pri stole len v trojici ja, manžel Ivan a moja mama.
Bolelo ma, keď Tibor prestal chodiť na rodinné sviatky, ale ozajstná trpkosť prišla až vtedy, keď začal ignorovať naše prosby o pomoc.
Nedávno sme kúpili nový chladničku a poprosili Tibora, či by nám pomohol ju preniesť z obchodu. Najprv súhlasil, ale potom zavolal, že nemôže, lebo idú so Zuzanou k pani Oľgy tentoraz pre pretekajúcu práčku.
Keď mu Ivan volal, počul Zuzanu ako hovorí: Veď si nemohli objednať sťahovaciu službu? Tibor potom síce prišiel, ale bol rozhorčený.
Oci, nemohli ste zavolať sťahovákov? Teraz to musím nosiť ja!
Ostala mi v hlave otázka, prečo pani Oľga nepožiada odborníka veď v Bratislave ich je dosť! Tibor tvrdí, že ona chce len jeho pomoc, vraj jej predtým opravári peniaze zobrali a nič nespravili.
Ivan už nevydržal a poznamenal: Možno pani Oľga nerozumie technike, ale je výborná pastierka veď dokáže Tibora viesť ako ovcu. Tibor sa urazil, zbalil sa a odišiel. Ja som sa do hádky nezapojila, hoci som cítila, že Ivan má pravdu nové príbuzenstvo sa neustále opieralo o Tibora. On bol pre nich inštalatér, opravár aj nosič, a pre nás už nemá čas.
Od tej hádky sa Tibor s Ivanom nerozpráva už viac než dva týždne. Ivan odmieta iniciovať zmierenie. Medzi nimi je ticho, a ja sa cítim akoby medzi dvoma mlynskými kameňmi viem, že Ivan má pravdu, ale mohol to povedať inak; Tibor je urazený a odmieta sa s otcom vidieť, no nechcem ho stratiť kvôli takej banalite.
Ivan odmietol sa kontaktovať s Tiborom a Tibor trvá, že sa s Ivanom nebude baviť, kým sa mu neospravedlní. V celej tejto situácii je najviac spokojná asi pani Oľga.
Dívam sa na staré rodinné fotografie a premýšľam, či sa raz všetko upokojí. Vždy som verila, že rodina drží pokope aj pri malých nezhodách len dúfam, že to platí aj v našom prípade.
