Drahý denník,
Keď ma kolegyňa pozvala na svoju svadbu, pracovala som vo vydavateľstve len niečo vyše štyroch mesiacov. Od prvých dní sme si s Táňou padli do oka a veľmi rýchlo sa z nás stali kamarátky. Jej budúceho manžela som predtým vôbec nepoznala. Pozvanie som však prijala s radosťou veľmi som sa tešila, že si oblečiem svoje nové šaty. Okrem mňa pozvala Táňa aj zopár ďalších kolegov, takže sme na oslavu prišli spolu. V ten deň sme sa trochu oneskorili a dorazili až vo chvíli, keď už všetci hostia sedeli za stolom. Nenápadne sme prešli do sály.
Na svadbe bolo vyše sto hostí, celá sála nádherne vyzdobená a stoly sa prehýbali pod slovenskými dobrotami. Ale čaro večera pre mňa spočívalo v niečom úplne inom. Keď som prvýkrát uvidela Táninho ženícha Martina, skoro som stratila dych. Zaliala ma vlna emócií a hneď som vedela, že sa mi stal niečo výnimočné. Najpodivuhodnejšie bolo, že som cítila vzájomnú náklonnosť. Celý večer som mala hlavu v oblakoch, líca červené ako mak a srdce mi tĺklo ako šialené. Nedokázala som sa sústrediť na jedlo ani pitie.
Aby som sa ušetrila ďalšieho trápenia, rozhodla som sa odísť domov skôr. Celá som horela nepokojom a vedela som, že doma potrebujem zostať sama so sebou a vyrovnať sa s vlastnými pocitmi. No keď som na druhý deň po práci vychádzala z kancelárie, Martina som uvidela znovu. Čakal ma pri hlavnom vstupe. Jeho čerstvá manželka mala dovolenku, preto v kancelárii nebola.
Bez jediného slova prišiel ku mne, chytil ma za ruku a odviedol k svojmu autu. Ani nestihol niečo povedať a už ma začal bozkávať. Nemala som v sebe silu odporovať mu. Bozkávali sme sa stále a stále, akoby mal tento večer trvať naveky. Rozprávali sme sa a bozkávali do noci. Nakoniec sme išli ku mne domov a tam sa všetko zmenilo. Prisahal mi, že sa rozvedie a vezme si ma. A presne tak sa aj stalo. Išiel domov, aby sa s Tánou porozprával, a potom si zbalil veci a vrátil sa ku mne. O čom presne sa doma s manželkou rozprávali, som sa nikdy nepýtala.
O pár týždňov sme sa vzali a kúpili si vlastný byt v Bratislave. Sme spolu už viac ako tri roky. Hneď som dala v práci výpoveď, lebo som tušila, koľko zatratenia na mňa čaká. Martinova bývalá žena bola vo vydavateľstve už roky, zatiaľ čo ja som bola nováčik. Všetkým jej bolo ľúto, nikto nestál na mojej strane. Netuším, ako Táňa dnes žije, s manželom sme sa o jej živote už nikdy nerozprávali.
Dohodli sme sa, že začiatočnú kapitolu necháme minulosťou a začneme nový život úplne odznova. Dnes sa cítim skutočne šťastná! Vraveli nám, že spolu dlho nevydržíme, no už niekoľko rokov zaspávam každý večer s pocitom lásky a spokojnosti. Po tom všetkom viem jedno za svoje šťastie sa musím postaviť a ísť si za ním.
