“Natálie Štefanová, s vaším synom žiť nebudem, tak mu to prosím prehoďte,” povedala Zuzana.
“A s kým budeš žiť? Kto ťa bude chcieť s dieťaťom? Nevidím, že by za plôtom stáli rady princov,” zamrmlala svokra.
Zuzana balila veci pre dcérku. Svoje už mala v taške len to najnutnejšie. O zvyšok sa postará neskôr. Jej pohyby boli pokojné a premyslené vložila do tašky teplú bundu pre Viktóriku, v duchu si odškrtla. Pridala topánky ďalšia položka hotová.
Už neplačala, netrápila sa. Jedna bezesná noc stačila, aby sa rozhodla s Erikom sa musia rozísť.
Počula, keď prišiel domov. Nahliadol do spálne a keď tam manželku nenašiel, otvoril dvere do detskej izby. Zuzana predstierala, že spí.
Ráno, pred odchodom do práce, Erik znova postál pred Viktórikinými dverami. Zaváhal, ale neodvážil sa vstúpiť rozhovor s manželkou odložil na večer.
Lenže žiadny rozhovor už nepríde. Zuzana za pol hodiny privolá taxík a odíde s dvojročnou Viktórikou k rodičom.
Po včerajšku nechcela s Erikom nielen hovoriť, ale ani ho vidieť.
Na to, že v piatky prichádzal “pod parou”, si už zvykla. Ale včera bol streda. Navyše, ráno ho Zuzana žiadala, aby prišiel skôr a poholial s dcérkou, kým sa stretne s kamarátkou Alena jej sľúbila nájsť prácu na diaľku.
Nechalať dcéru s ním v takom stave sa neodvážila, a tak Alene zavolala, aby stretnutie odložila. Erikovi sa to nepáčilo:
“Komu to voláš? O aké stretnutie ide?” vyrazil na ňu.
“Rozprávam sa s Alenou. Mali sme sa stretnúť, ale nemôžem ti nechať Viktóriku.”
“Prečo nie?”
“Pozri sa do zrkadla ako vyzeráš! Choď sa vyspať, zajtra máš prácu,” povedala Zuzana a otočila sa do kuchyne.
“Stoj!” zavrčal Erik a chytil ju za ruku. “Čo ti na mne nevyhovuje? Hm? Boli sme s chalanmi, u Vika bol narodeninový večer. Veď si princezná! Ja rozhodujem, kedy prídem domov! Jasné?”
Zuzana sa snažila ruku uvoľniť:
“Pusti ma! Bolí ma to! Úplne si stratil rozum!”
Škubla rukou, Erik sa zakolísal a takmer padol.
“Tak ty tak!” zasyčal a päsť mu dopadla na nos.
Zuzana si chytila tvár. Erik, ktorý zrejme sám nečakal, že niečo také urobí, pustil ju a snažil sa niečo povedať. Ale ona sa otočila a odišla k dcére.
“Veď si princezná!” zvolal ešte manžel a vyrazil z bytu.
Princeznou ju volala svokra. Natálie Štefanová ju od začiatku nemala rada.
“Dvadsaťjeden rokov a stále žije na krku rodičov. Študuje! V jej veku som už mala jedno dieťa a druhé na ceste.”
“Muž, dom, záhrada, hospodárstvo! A ona študuje! Princezná! Vytrpíš si s ňou, Eriku. Mal si si vybrať skromnejšie dievča!”
Aj Zuzanini rodičia mali k Ericovi výhrady.
“Zuzana, načo sa ponáhľaš? Erik nie je posledný muž na svete! Zamilovala si sa? Dobre, stretávajte sa, môžete aj spolu bývať, hoci v
