Natália Štefanovna, s vaším synom žiť nebudem, tak mu to prosím prehoďte, povedala Zuzana.
A s kým budeš žiť? Kto ťa bude chcieť s dieťaťom? Nijakí princovia sa pred vaším plotom nezhromažili, zamrmlala svokra.
Zuzana balila veci pre dcérku. Svoje už mala v taške len to najnutnejšie. O zvyšok sa postará neskôr.
Jej pohyby boli pokojné a premyslené vložila do tašky teplú bundu pre Viktóriku, v mysli si odškrtla. Obalila topánky, odškrtla ďalšiu položku.
Už neplačala, netrápila sa. Jedna bezesná noc jej stačila, aby sa rozhodla s Erikom sa musia rozísť.
Počula, keď prišiel domov. Nahliadol do spálne a keď tam manželku nenašiel, otvoril dvere do detskej izby. Zuzana predstierala, že spí.
Ráno, pred odchodom do práce, Erik znova postál pri Viktórikiných dverách. Zaváhal, zabrúzdal nohami, ale neodvážil sa vstúpiť rozhovor s manželkou odložil na večer.
Lenže žiadny rozhovor už nebol, lebo Zuzana o pol hodiny neskôr privolala taxík a s dvojročnou Viktórikou odišla k rodičom.
Po včerajšku nechcela s Erikom len hovoriť nechcela ho ani vidieť.
Na to, že prichádzal pod parou každý piatok, si už zvykla. Ale včera bol stredajší večer. Navyše, ráno ho Zuzana žiadla, aby prišiel skôr a poholieval dcérku, kým sa stretne s kamarátkou Monika jej sľúbila nájsť prácu na diaľku.
Nechcela nechať dcérku s ním v takom stave, a tak Monike zavolala, aby stretnutie odložila. Erikovi sa to nepozdávalo:
S kým to voláš? O aké stretnutie ide? vypálil na ňu.
S Monikou sme sa dohodli, ale teraz nemôžem nechať Viktóriku s tebou.
Prečo nie?
Pozri sa do zrkadla ako vyzeráš! Choď sa vyspať, zajtra máš prácu, povedala Zuzana a odišla do kuchyne.
Stoj! zareval Erik a chytil ju za ruku. Čo ti vadí na mojom stave? Hmm? Posedeli sme s chalanmi, u Miška boli meniny. Veď nič si, princezná! Sám rozhodujem, kedy prídem domov. Jasné?
Zuzana sa snažila ruku uvoľniť:
Pusť! Bolí ma! Úplne si stratil rozum!
Trhla rukou, Erik sa zakymácel a takmer spadol.
Tak ty tak! zvolal a jeho päsť dopadla na jej nos.
Zuzana sa chytila za tvár. Erik, ktorý zrejme sám nečakal, že urobí také niečo, pustil ju a snažil sa niečo povedať. Ale ona sa otočila a odišla k dcérke.
Princezná! zvolal ešte raz a vybehol z bytu.
Princeznou ju volala svokra. Natália Štefanovna ju od začiatku nemala rada.
Dvadsaťjeden rokov a stále žije na krku rodičov. Študuje! V mojich rokoch som už mala jedno dieťa a druhé na ceste. Muž, dom, záhrada, hospodárstvo! A ona len študuje! Princezná! Narobíš si s ňou starostí, Eriku. Vybral by si si skromnejšie dievča!
Aj Zuzanini rodičia neboli zo zaťa nadšení.
Zuzana, načo sa ponáhľaš? Erik nie je posledný muž na svete! Zamilovala si sa? Tak sa stretávajte, môžete aj spoločne bývať, aj keď vieš, čo si o tom myslím. Nie hneď svadbu! Zamysli sa vieš s ním prežiť celý život? Pozri sa na jeho rodinu. Potom sa rozhodni.
A tak sa Zuzana rozhodla. Že to rozhodnutie bolo chybné, pochopila za pol roka. Mohla odísť. Ale najprv sa hanbila priznať, že rodičia mali pravdu. A po druhé už bola tehotná.
Príchod Viktóriky Erika nezmenil. Naďalej veril, že všetky domáce práce a starostlivosť o dieťa sú úlohou manželky.
Jej zlá nálada, choroba dcérky či akékoľvek iné udalosti neboli výhovorkou, ak nebolo pripravené večere alebo upratané.
S jedným dieťaťom sa nevieš vysporiadať! Ako to iné ženy zvládajú? Asi keď ja idem do práce, ty spať ľahneš!
Nemôže byť, že za celý deň nevieš nájsť čas ísť do obchodu a uvariť večeru, vyčí
