– Pani Magdaléna, prepáčte, že ruším. Som vaša suseda z tretieho poschodia.
– Susedka, hudbu stiším, už len trochu počúvam, – odvetila mladá žena v svetlom župane. V ruke držala pohár vínka.
– Vôbec nie je treba. Práve mi volali z Karolovej roboty, má urgent, musím ísť rýchlo.
– Je všetko v poriadku? Zdravotné problémy?
– Nič konkrétne nepovedali, len že musím okamžite prísť. K mame by som cestovala dlho. Nemohli by ste, prosím, chvíľu dať pozor na môjho syna? Má sedem a pol, síce už vydrží aj sám, ale budem pokojnejšia, keď ho niekto dohliadne. Dnes mám nervy v koncoch…
– Jasné, prezlečiem sa a za chvíľku prídem.
– Je kľudný. Buď je s tabletom, alebo sa veľa pýta…
***
Dievčina v bielom tričku a rifliach sedela za kuchynským stolom, pila čaj a telefonovala:
– Tá Kováčová z účtovníctva je normálne jalová ovca. Vidno, ako púta pozornosť u Štefana Štefanoviča…
Do kuchyne vstúpil chlapec s tabletom. Z reproduktora zneli nezhody dvoch moderátorov, ako dvaja spriaznení duši v bludisku testovali zákony fyziky. Na chlapcovi tričko s nápisom: Budúcnosť patrí robotom!
– Prepáč, zavolám ti neskôr, mám tu teraz charitatívne poslanie, – zaklapla mobil žena. – Ahoj, ja som teta Magdaléna. Dáš si čaj?
– Nie, ďakujem. Volám sa Peťko. Mama mi vysvetlila. Ste pekná… Ale mama vraví, že všetky pekné baby sú nešťastné. A tata zase tvrdí mame, že podľa toho potom je buď škaredá, alebo má zlý život.
– Máte doma veselé debaty. Pekná ďakujem. Nešťastná? To už tak…
– Kde je váš manžel?
– Ach, povedzme, že šiel do obchodu, asi pred troma rokmi.
– Aha! On vás opustil!
– Viete, dnes by som prijala niečo silnejšie ako čaj po takejto debate…
– Víno je, myslím, v chladničke.
– Vďaka, no ostanem pri čaji. Som predsa hosť.
– Teta Magdaléna, potrebujete nového manžela.
– Peťko, počkám, kým dorastieš. No kde nájsť chlapa…
– A koho presne hľadáte? Pozeral som jeden program: treba si jasne predstaviť čo chcete.
– Pošli mi odkaz. Vlastne, mal by byť bohatý, pekný, láskavý. Aby ma mal rád, rozmaznával ma…
– A načo mu budete vy?
– Ako to myslíš? Budem ho ľúbiť. Chodiť na spa.
– No aký osoh z vás bude mať? Ak je rozumný, chce vedľa seba partnerku, nie švába v byte…
– Kde máte to víno? – vyšmatrala zo skrinky fľašu, vyliala čaj do drezu a naliala si biele.
– Pozeral som aj program o manželkách milionárov. Tam vraveli, že všetky začnú piť a spijú sa v domoch.
– Vieš, Peťko, tomu sa hovorí samota. Dáš si pohárik? Žartujem!
– Viete, koho si raz vezmem?
– Už som vravela, že mňa!
– S povahou.
– Koho?
– Janku. Chodíme spolu na krúžok robotiky. Je šikovná, múdrejšia než ja. Na súťaži nám dva moduly, spojené cez bluetooth, prestali spolupracovať. My v tíme, ja panika, robot nám nejde. Ona ma upokojila a začala všetko zapájať odznova. Videlo to dokopy desať zariadení mobily, notebooky; náš modul nikde. Tak Janka vraví ideme von. Do lesíka za domom, tam nie je signál. A zrazu sa spárovali! Vyhrali sme súťaž. Je mojím tímom! Verím jej. Je dôvod ju mať rád!
Žena naraz vypila pohár, naliala ďalší.
– No paráda, Janka mi vyfúkla potenciálneho ženícha. Chceš tým povedať, že najlepších chlapov človek stretne v práci?
– Silní ľudí si vás nájdu sami! Prečo hľadať, veď to nie je ako paradajky v supermarkete.
– Počuj, psychológ, už ti nerozumiem!
– Staňte sa sama bohatá, pekná a dobrá! Rozumiete?
– A to načo mi potom ešte niekto bude? Cestovala by som, učila angličtinu, chodila na tanec, navarila podľa kurzov… skúsila by som takýtačo uvariť!
– A kto vám v tom teraz bráni?
– Nemám manžela, čo by všetko platil.
– No, potom ste normálne šváb. Parazit.
– Hej! Neurážaj ma. Chcem len to obyčajné ženské šťastie.
– Menej rozprávok, viac reality! Celý život budete dúfať v rozprávkového blbca, namiesto toho, aby ste žili.
– Dosť bolo! Ty mudrc, zmizni do izby! Spať je treba!
Chlapec odišiel. Žena plakala, dopila pohár. Zazvonil telefón, nedvihla. Otvorili sa dvere. Vošli dvaja veselí, dobručko pripití, oči im žiarili šťastím.
– Magdalénka, zlatá, veľmi-vďaka, že ste posediačky dohliadli spievala susedka.
– To nič. Vaše víno…
– Drobnosť.
– Vidím, muž v poriadku?
– Ale to len kolegovia robili srandičky. Debili! Máme dnes výročie prvého bozku! Prišla som do jeho práce, on ležal na zemi, na hrudi lístoček Som spiaci princ. Pobozkaj! Potom sme si kúpili víno a išli do kina, ako za čias výšky.
– Akurát všetci ste sa dnes dohodli! Už musím ísť.
– Ako sa správal Peťko? spýtala sa jeho mama vo dverách.
– Hrozne zle. Musím ho chodiť častejšie vychovávať…
Svetlana, dobrý deň! Prepáčte, prosím, som vaša susedka z bytu pod vami.
