Svadba nebude
Lýdia vošla do izby a zastala na prahu. Pred ňou stála v svadobných šatách Regina a vyzerala ohromujúco krásne. Šaty zdôrazňovali jej postavu a v očiach sa jej zrkadlilo pokojné, takmer nežné šťastie. Lýdia nevedela skryť nadšenie:
Bože, celá žiariš! vykríkla a nespúšťala oči z kamarátky. Som naozaj šťastná, že si to zvládla. Konečne si sa dokázala posunúť ďalej a otvorila si srdce novým citoch. Na Nikitu už môžeš zabudnúť! Si úžasná!
Regina sa jemne zamračila, úsmev jej z tváre zmizol. Rýchlo uchopila zips na šatách a radšej sa Lýdii nepozerala do očí.
Radšej si to hneď vyzlečiem, zamumlala a rýchlo rozopínala spinky na boku. Do svadby ostávajú už len dva týždne. Ak by sa šatám niečo stalo, už by som také nezoženala.
Lýdia si zahryzla do pera. Hneď pochopila, že povedala priveľa. Prečo spomínala Nikitu? Teraz, keď má Regina konečne po boku slušného chlapa, minulosti by sa nemalo spomínať! Nikita si nezaslúži ani jednu Regininu slzu najmä po tom všetkom, čo jej urobil.
Regina si kedysi naivne myslela, že práve on je ten pravý. Verila, že ich vzťah je vážny a bude trvať večne! No časom sa všetko začalo rozpadávať. Najskôr sa odcudzoval, potom hľadal výhovorky, prečo sa nemôžu stretnúť, neskôr jej začal otvorene vyčítať priateľov či jej sny. Presvedčil ju, aby nechala sľubný projekt v práci, odhovoril ju od stáže v zahraničí a napokon ju prinútil aj zmeniť odbor.
Rodina Reginy nechápala, čo sa s ňou deje. Videli, ako sa mení, ako stráca iskru ale nedokázali jej pomôcť. Každý pokus o rozhovor končil hádkou Nikita Reginu presvedčil, že rodina ho neprijíma a chce im rozbiť dokonalú lásku. Konflikty narastali a Regina čoskoro prerušila všetky kontakty s rodičmi.
A jedného dňa Nikita jednoducho zmizol. Odišiel bez vysvetlenia, bez lístka na rozlúčku. Po ňom ostala len rana na duši a dieťa, ktorého sa Regina rozhodla nevzdať, aj keď to bolo ťažké.
Teraz sledovala Regina, ako v rýchlosti dáva dole šaty, a Lýdia cítila vinu. Chcela sa tešiť z Reginina šťastia a nie vyvolávať bolestivé spomienky…
Malý Nikita mal už štyri roky. Bol živý, zvedavý chlapec, čo kládol nekonečné otázky prečo je obloha modrá, ako sa pohybujú oblaky, prečo majú mravce také dlhé nohy. Učiteľky v škôlke si všímali, že je bystrý a rýchlo sa učí nové veci, ľahko sa učí básničky, so záujmom počúva rozprávky.
Väčšinu času trávil u Regininych rodičov prarodičia sa ho s láskou ujali a rozvíjali ho. Oni ho zapísali do škôlky s angličtinou, brali ho na plávanie i na tanec. Regina navštevovala syna len párkrát do týždňa, no viac ako hodinu tam nikdy neostala.
Dôvod bol bolestný. Malý Nikita bol neskutočne podobný na otca tmavé kučeravé vlasy, rovnaké oči aj šibalský úsmev. Kedykoľvek sa naňho Regina pozrela, akoby sa jej pred očami odohrávalo minulé šťastie, v ktoré tak úpenlivo verila. Synčeka milovala celým srdcom, tešila sa z každého jeho úspechu. No s láskou vždy prichádzala aj ostrá bolesť. Len čo si ho pritisla, alebo sa mu zahľadela do očí, nahrnuli sa jej slzy. Otočila sa bokom, spravila sa, že čosi hľadá v kabelke, a neskôr ticho plakala, keď už ju Nikita nemohol vidieť.
Jedného večera prišla Regina po Nikitu k rodičom. Malý sedel na koberci a skladal puzzle, vážne sa pri tom mračil. Keď zbadal mamu, radostne vyskočil a bežal k nej.
Mami, pozri! potiahol ju k puzzle. Už to skoro mám tu je domček, tam stromček, a tu… tu bude psík!
Regina si k nemu prisadla a snažila sa usmiať.
Je to krásne, pohladila ho po vlasoch. Si šikovný, ako to pekne skladáš.
Nikita na chvíľu zamyslene pozrel hore:
Mami, a kde mám tatina? V škôlke každý má tatina, len ja nie…
Regina stuhla. Chcela zostať pokojná:
Nevzala som ho, zlatko. Tatino je teraz ďaleko. Ale myslí na teba, určite.
A prečo nezavolá? zmätene zašepkal. Povedal by som mu, že už si viem zaviazať šnúrky!
On no, je veľmi zaneprázdnený, šepkala Regina, slzy mala na krajíčku. Ale viem, že je na teba pyšný.
Chlapček chvíľu ticho premýšľal, potom prikývol a vrátil sa k puzzle.
Nevadí. Už len dokončím toto puzzle, ukážem tatinovi, aký som šikovný!
Regina tam ostala sedieť, hladila syna po vlasoch, vdychovala vôňu detského šampónu a snažila sa uchytiť ten vzácny moment keď je jej dieťa šťastné, necháva minulosť bokom.
Napriek všetkému Regina na Nikitu ešte stále myslela. V kútiku duše ho ospravedlňovala možno sa mu niečo stalo? Možno bol naozaj v problémoch? Táto nádej jej dodávala silu, aby sa neutopila v zúfalstve.
Rodičia sa jej to snažili vysvetliť. Mama ju veľmi jemne nabádala, aby sa prestala trápiť minulosťou a viac myslela na syna i na seba. Priatelia jej to povedali rovno: On ťa nechal. Je čas to prijať a ísť ďalej! Regina ich však odmietala počúvať. Obhajovala spoločnú minulosť, vracala sa k sľubom, ktoré jej Nikita dal. Väčšinou sa rozhovory končili hádkou a Regina sa v tichosti uzatvárala do seba.
Napriek tomu Regina nezaháľala. Z času na čas kontrolovala sociálne siete, obvolávala spoločných známych, ba dokonca písala prosby na internet, či ho niekto nevidel. Nič! Nedokázala, alebo nechcela prijať fakt, že Nikita odišiel dobrovoľne a neplánuje sa vrátiť.
Až po dlhých piatich rokoch sa v Regininom živote objavil muž, ktorý roztopil jej zamrznuté srdce. Stretli sa takmer náhodou: na narodeninovej oslave spoločného kamaráta. Egon ju zaujal hneď. Bol spoľahlivý, hádam ani lepšie slovo nenájdem. Bol ozajstný! Úprimný, láskavý, starostlivý… proste najlepší!
Už po prvých stretnutiach Regina cítila, že pri ňom môže byť sama sebou. Egon od nej nepotreboval predstieranú veselosť ani večný úsmev. Keď bola unavená, proste navrhol, že idú domov. Keď nemala chuť rozprávať, nesilil ju. Egon bol presne muž, akého Regine život pripravil: rozvážny, trpezlivý, úprimne zamilovaný.
Aj v maličkostiach dával najavo, že mu na nej záleží: zistil, akú má rada kávu, pamätal si mená jej kolegov, zaujímal sa o jej prácu, nenápadne preberal povinnosti v domácnosti. Doslova by ju nosil na rukách a Regina si túto pozornosť dopriala.
Najviac ju dojalo, ako si Egon porozumel s Nikitkom. Pri ich prvom stretnutí chlapček nervózne postával pri mame a pozeral na cudzieho pána. Egon ale urobil niečo, čo ju prekvapilo: čupol si k Nemikovi, spýtal sa, aké rozprávky má rád. Po polhodine už spolu skladali lego a Nikita mu so smiechom ukazoval najobľúbenejšie autíčka.
Egon sa stal častým hosťom u Regininych rodičov, kde Nikita býval. Vodil ho do parku, učil bicyklovať, čítal rozprávky pred spaním. Raz, keď ich Regina pristihla, ako spolu kreslia, Egon jej pokojne povedal: Chcel by som byť preňho skutočným otcom. Ak by si dovolila, rád by som Nikitu osvojil.
Lýdia bola úprimne šťastná kvôli kamarátke. Videla, ako sa Regina mení znova sa jej rozžiarili oči, z tváre jej zmizli tiene smútku a úsmev bol tentokrát úprimný. Len dnes Lýdia nešťastne naštrbila túto pohodu spomenula na Nikitu. Teraz dúfala, že Regina sa nerozsype, že ju to nevtiahne späť do smútku.
Ale Regina ju prekvapila kľudnou odpoveďou.
Dospelá som, pokojne sa usmiala, rozkladala šaty na posteľ. Už viem, že city k Nikitovi musia ostať za mnou. Niekedy ľutujem, že som syna pomenovala rovnako. Bola som tvrdohlavá, nikoho som nechcela počúvať… Ako ste ma so mnou mohli vydržať?
Lýdia sa dotkla jej ruky:
A plánuješ zobrať Nikitu od rodičov?
Určite, vážne prikývla Regina. Egon na tom dosť trvá. Dokonca navrhol, aby sme synovi dali nové meno. Vraj by sa mi tak žilo ľahšie. Aj tak budeme meniť rodný list, keď sa to všetko vybaví.
Kúskom okna sledovala padajúci dážď.
Vieš, bála som sa, že mi Nikitko bude navždy pripomínať minulosť. Teraz chápem, že to tak nie je. Je mojím synom a zaslúži si pokojné detstvo s rodičmi, ktorí ho ľúbia! Starí rodičia sú výborní, no rodičov nikdy nenahradia. Egon to chápe. Skutočne chce pre neho byť tatinom! Mala by si vidieť, ako sa na chlapca naviazal!
Skvelý nápad! ožila Lýdia. Spýtaj sa malého, aké meno by sa mu páčilo. Možno si rýchlejšie zvykne na zmenu.
Ešte neviem, uvidím, čas ukáže.
Regina však klamala. Nikitua stále ľúbila, tá láska nezmizla len jej nič dobré nepriniesla. Rodičia jej čoraz častejšie odmietali syna, lebo zakaždým, keď ho videla, rozplakala sa a vydesila chlapca. Priateľov jej úpor stále viac unavoval. Pochopila, že čas minulosť definitívne nechať za sebou a žiť prítomnosťou.
Napríklad svadbou.
No nebolo to vôbec jednoduché.
Egon bol skvelý muž. Lenže… nebol to Nikita. Regina k nemu necítila hlbokú lásku, len využívala jeho obetavosť.
Ak by sa Nikita vrátil dala by všetko, aby s ním mohla byť…
***************************
Svadba nebude! zvolala Regina radostným hlasom a takmer si popodupkávala. Každý ideme vlastnou cestou, ako lode na mori!
Egon na ňu neveriacky pozeral. Do svadby zostával týždeň mali vybraté menu, kvety, hostí… Všetko sa zdalo hotové a ona teraz oznámi, že svadba nebude?
Ako myslíš nebude? snažil sa pochopiť, či žartuje, či je to len vtip. Regina, čo sa stalo? Vysvetli mi to normálne.
Regina len mávla rukou na jeho otázky. Pobehovala po izbe, sťahovala veci do otvoreného kufra. Jej oči žiarili, pery sa smiali nečakaným, skutočne šťastným úsmevom.
Nikita je späť! vyhrkla a na Egona sa ani nepozrela. V jej hlase bolo toľko radosti, že Egonovi sa roztrhlo srdce. Prišiel včera, všetko sme si vyrozprávali… Najprv som neverila, že je to pravda!
Zastavila sa, otočila sa k nemu v očiach mala len nadšenie, žiaden smútok.
Za posledné mesiace ti ďakujem, zmenila mierne tón. S tebou to bolo pokojné, príjemné… Si skvelý človek, Egon. Lenže ja som ťa nikdy skutočne nemilovala. Teraz mám šancu na pravé šťastie nemôžem to zahodiť.
Egon cítil, ako ho zviera v hrudi. Znova Nikita. Ten, pri ktorom Regina vždy zaiskrila v očiach, až sa Egon cítil prebytočný. Vedel, že Regina ešte stále myslí na Nikitu, no dúfal, že ich vzťahom sa to zmení.
Už si s ním hovorila? ťažko vydýchol. Čo ti povedal? S čím sa teraz vyhovoril?
Nevyhováral sa, ostro odsekla Regina. Povedal len, že pochopil, akú chybu urobil. Že celú dobu myslel len na mňa!
Znova sa odvrátila, pokračovala v balení. Egon stál ako priklincovaný do zeme.
Volali sme spolu, pokračovala, prehŕňala zásuvku. Jeho rodičia ho prinútili ísť študovať do Anglicka, ani mi nemohol zavolať. Predstav si celú dobu myslel iba na mňa, len mi nemohol napísať. Teraz je všetko iné, budeme spolu a čaká nás šťastný život!
Regina si v duchu vybavila ten telefonát s Nikitom prvý po rokoch odlúčenia. Nikitov hlas bol vzrušený, neistý.
Regina, viem, že to znie strašne. Ale moji rodičia ma doslova postavili pred hotovú vec. Buď štúdium v Londýne, alebo sa ma zriekli. Snažil som sa vzdorovať zablokovali mi účty, vzali mi mobil, nič som nemohol.
No prečo si aspoň raz nezavolal? hlas sa jej triasol. Čo si mi mohol povedať? Že si podľahol rodičom?
Cítila, ako sa jej s nikitovým hlasom vracia do tela teplo. Všetky krivdy sa akoby rozplynuli. Uvedomila si, že na ten telefonát čakala celý čas deň čo deň.
Teraz je všetko iné, hovoril Nikita. Nechal som školu, vrátil som sa. Nikdy už neodídem.
Tieto slová znejú v Regininých ušiach aj teraz, keď stojí pred Egonom.
Rýchlo sa rozhliadla po izbe, či zabudla niečo zabaliť, až vtedy si všimla, aký je Egon bledý. Jeho tvár bola takmer bez krvi a pohľad upretý niekde mimo.
Neboj sa, dodala už miernejšie, ale pevne. O zrušení svadby som už všetkým povedala. Požiadala som ich, aby ťa nenaháňali. Určite sa nájde pár súcitných duší, ale ty to zvládneš.
Schytila kufor, vyrovnala sa, pozrela Egonovi do očí v nich nebolo ani stopy po váhaní.
Prosím, nevolaj mi, nepíš nezmyselné správy ani hlasovky dodala rozhodne. Rozhodla som sa a nič to nezmení!
Odtiahla kufor, trochu sa zapotácala pod jeho váhou, no hneď sa narovnala a išla ku dverám, akoby najmenšie zaváhanie mohlo oslabiť jej odhodlanie.
Egon ostal nehybne stáť, cítil, ako ho zvnútra zviera bolesť a zmätok. Zhlboka sa nadýchol, snažil sa ovládnuť. Chcel skríknuť, pýtať si vysvetlenie, ale ovládol sa nechcel vyzerať slabý. Zovrel päste, potom ich otvoril, snažiac sa byť vecný:
Nie je to príliš unáhlené? spýtal sa napokon.
Regina zastala pri dverách, držala kufor, no neotočila sa. Plecia mala napäté.
A čo ak on nechce vzťah obnoviť? skúsil Egon znova, pristúpil bližšie. Alebo syna neprizná? Alebo ti už dal ponuku?
Regina sa prudko otočila, hnevala sa a jej tvár horela rozrušením.
Pozval ma na vážny rozhovor! vykríkla. To mi stačí! A nenapádaj ho Nikita nie je taký!
Na sekundu jej hlas zlyhal, ale hneď sa narovnala, znova vzala kufor a vyšla ku dverám.
Mohol by si aj pomôcť, zafrflala popod nos, keď ťahala kufor.
Egon sa pohnul, akoby chcel pomôcť no v tej chvíli zastal. Prečo by mal pomáhať niekomu, kto mu tak zranil city? Regina už bola duchom úplne inde, pri Nikitovi. Vidno, že v jej očiach žiari eufória novej nádeje.
No skutočnosť bola iná. Nikita ju chcel pozvať len na rozhovor, aby uzavrel starú kapitolu. On už bol zadaný.
Regina, zaslepená svojimi snami, nevnímala očividné. Tak dlho na tú chvíľu čakala, až bola ochotná uveriť čomukoľvek, len aby znova nezažila sklamanie.
Dotiahla kufor ku dverám, na sekundu sa zastavila, no nič nepovedala. Otvorila dvere a vyšla bez jediného obzretia.
Egon stál v izbe, počúval doznievajúci zvuk dverí. Vo vzduchu ostal jemný pach jej parfému, v ušiach jej slová: Nikita nie je taký!
Posadil sa na stoličku, únavou premožený. Všetko sa to odohralo rýchlo a nenávratne. Musel sa naučiť žiť bez Reginy, bez plánov, bez ilúzií…
***************************
Nikita otvoril dvere, prekvapený rannou návštevou. Na prahu stála Regina s dvoma kuframi, tvár jej žiarila očakávaním. Nikita onemel, v hlave mu vírila len jedna myšlienka: Ako sa mohla takto zmýliť?
On bol presvedčený, že všetko je uzavreté. Keď si Regina našla Egona, Nikita si vydýchol má čistý štít, môže v Bratislave v pokoji žiť so ženou, nebojácne, bez Regininych hovorov či výčitiek. Dokonca jej bol vďačný, že pokračovala ďalej.
Áno, zavolal jej a chcel jej úprimne všetko vysvetliť. Ale to bolo len zo slušnosti!
A teraz stojí pred jeho dverami… Nikita ustúpil krok späť.
Nikita! vykríkla Regina, keď ho uvidela. Už je rozhodnuté. Som tu, budeme spolu!
Istota v jej hlase bola neotrasiteľná. Spravila krok, ale on ju mierne zastavil zdvihnutou rukou.
Regina, počkaj… začal mäkko. Nevieš všetko.
Zamračila sa, z očí jej zmizol úsmev.
O čom to hovoríš? Mali sme sa stretnúť, všetko si vyrozprávať!
Nikita sa zhlboka nadýchol.
Som ženatý, Regina. Už dva roky. So ženou sme šťastní.
Regina onemela, chvíľu sa jej v očiach striedalo šok a nevera, potom panika a hnev.
To čo je za výmysel? šepla, krútila hlavou. Veď si mi volal, že sa všetko zmenilo!
Volal som, aby som sa slušne rozlúčil, povedal potichu Nikita. Chcel som ti vysvetliť, že každý máme už svoj život. Asi si to zle pochopila.
Regina cúvla dozadu, ruky sa jej triasli. Zovrela päste, snažila sa upokojiť, no city ju premáhali.
Ty… ty si ma len klamal! vykríkla, hlas jej drnčal. Opustila som všetko len kvôli tebe!
Nikita v sebe cítil stúpajúcu nechuť. Nechcel sa hádať, ale Regina bola rozhodnutá sa rozprávať.
Nikdy som ti nič nesľúbil, odpovedal pevne. Sama si si vytvorila predstavu. Nechcel som ti ublížiť, preto som bol opatrný. Ale teraz už vieš, v čom je pravda.
Regina v zúfalstve hodila kufor na zem, veci sa rozhádzali po chodbách. Kričala, obviňovala Nikita musel nakoniec láskavo, ale dôrazne vyviesť ju von. Zatvoril dvere, dúfajúc, že tým ukončí celú scénu. Regina však nezložila zbrane bila na dvere, volala naňho, až susedia vychádzali a žalovali.
Až keď začali hroziť políciou, Regina napokon ušla. Pri odchode sa obrátila, s plačom zakričala k jeho dverám:
Ja sa vrátim! Ešte budeš ľutovať!
Nikita zatvoril oči, zvalila sa na neho únava. Vedel, že nie je koniec. Regina bola tvrdohlavá a nevzdávala sa len tak.
Sadol si na gauč, zamyslel sa. Musí konať bývať tu už nemôže. Odišiel na počítač, otvoril realitnú stránku.
Treba predať byt a nájsť si nový najlepšie na inom konci Bratislavy…
*********************
Regina kráčala ulicami, oči jej zalievali slzy, hlavou jej vírili útržky myšlienok, na duši cítila obrovskú prázdnotu. Ešte stále nechápala, čo sa vlastne stalo. Celý čas si predstavovala, že Nikita ju privíta s otvorenou náručou, no realita bola krutá.
Dlho sa túlala mestom, kým ju nohy zaviedli k Egonovmu bytu. Pred vchodom si zotrela slzy, uhladila vlasy chcela aspoň trocha pôsobiť dôstojne. Zhlboka sa nadýchla, vystúpila na poschodie, váhavo zazvonila.
Egon otvoril o niečo neskôr a jeho tvár ostala chladná a neprístupná. Mlčky stál vo dverách, nepozval ju dnu.
Egon, prosím, začala trasľavým hlasom. Viem, čo som urobila. Uvedomujem si, aké to bolo hlúpe a kruté. Ale… chcem to všetko napraviť.
Na chvíľu ticho hľadala slová, slzy jej znova vyhrkli.
Už nikdy Nikitu nespomeniem, pokračovala. Prisahám. Bola to chyba. Len s tebou môžem byť šťastná. Prosím, daj mi šancu.
V tej chvíli tomu naozaj verila myslela si, že ak ju Egon vezme späť, bude všetko dobré.
Egon pokrútil hlavou. Druhýkrát tú istú chybu neurobí.
Regina, povedal ticho už si sa rozhodla. Pár hodín dozadu si stála tu s kuframi, odchádzala k nemu. Bola si si úplne istá.
Bola to chyba! skočila mu do reči. Bola som v stave! Bola som zmätená!
Egon vzdychol, prehrabol si vlasy. Aj jemu to bolo ľúto, ale vedel: nemôžu sa nechať ovládať emóciami.
Odišla si, lebo si si vybrala jeho. To bol tvoj výber a ja ho prijímam. Teraz, keď to nevyšlo, chceš sa vrátiť späť?
Áno! vykríkla Regina. Lebo ťa ľúbim. Jedine teba.
Chvíľu mlčal, potom sa usmial, no jeho hlas bol pevný:
Už tvojim slovám neverím. Zbohom.
Regina cítila, ako jej všetko padá. Egon ju sledoval pokojne, bez hnevu ale v očiach bola len pevná istota. Už jej viac neveril.
Prosím… zašepkala, hlas jej zovrel smútok.
Prepáč, ale takto je to lepšie pre nás oboch, odpovedal Egon.
Zatvoril dvere a Regina ostala stáť v prázdnej chodbe. Pozvoľna sa zosunula na schod, zakryla si tvár a rozplakala sa. Tentoraz to už nebol žiaľ z hnevu či urazenosti, ale z trpkého poznania, že prišla o oboch o Nikitu, aj Egona, a že teraz je už všetko len na nej.
Niekedy túžime za minulosťou tak veľmi, že zabúdame vážiť si dar prítomnosti a ľudí, ktorí nás skutočne milujú. Skutočné šťastie však nájdeme jedine vtedy, ak máme odvahu pustiť minulosť a žiť tu a teraz lebo život je príliš krátky na to, aby sme ho premrhali snami o niečom, čo už dávno patrí minulosti.
