Babička prekročila čiaru
Zuzka stála ako prikovaná k dverám s kľúčom v ruke. Zvnútra sa ozývalo šuchotanie a tiché mumlanie. Janko bol v práci a ona sa vrátila skôr, aby si po náročnom týždni dopriala pol dňa voľna. Ale teraz jej srdce búšilo. Zlodeji? Opatrne pootvorila dvere a počula známy hlas:
Ach, Zuzka, Janko, vy ste takí neusporiadaní! Prach na parapete, záclony pomačkané! Mali by ste si najať upratovačku, inak čo je to za dom?
V chodbe stála babička Oľga, ich susedka, s metlou v ruke. Zuzka ostala v úžase.
Babička Oľga? Ako ste sa sem dostali? Zuzkin hlas sa triasol od prekvapenia a podráždenia.
No veď susedsky, zlatko! Babička Oľga sa usmiala, akoby jej návšteva v cudzom byte bola úplne normálna. Videla som, že dvere sú pootvorené, tak som si povedala, že skontrolujem, či je všetko v poriadku. A tu taký neporiadok! Tak som sa rozhodla trochu upratať.
Dvere boli zamknuté, chladne odvetila Zuzka, zatínajúc tašku. Presne si to pamätám.
Ach, no tak, zamknuté-nezamknuté, zamávala rukou babička Oľga, ako by odohnala muchu. V našom dome sme všetci ako rodina, čoho sa báť? Hlavne, že som to ja a nie nejaký chuligán!
Zuzka nevedela, čo povedať. Jej nový dom, ich prvá vlastná bytovka, sa zrazu zdal cudzí. Zamrmlala niečo o vďaka a susedu vyprovodila, ale vnútri jej vrela nahnevanosť. Odkiaľ babička Oľga mala kľúč? A prečo sa správa, akoby mala právo sem chodiť?
Tento príbeh sa začal pred pol rokom, keď Zuzka a Janko, mladý pár, sa prisťahovali do starého, no útulného domu na okraji mesta. Bytovka bola ich pýchou: tri roky šetrili na zálohu, zobrali hypotéku, šetrili na všetkom, od kávy po dovolenku. Keď konečne dostali kľúče, Zuzka málo neplakala od šťastia a Janko, inak zdržanlivý, ju točil po prázdnej izbe so smiechom.
Toto je náš dom, Zuzka! Náš! hovoril a jeho oči žiarili.
Postupne si zariadili byt: kúpili pohovku, zavesili svetlé záclony, dali na parapet kvetináč s fikusom. Ale najviac ich tešili maličkosti ranná káva v malej kuchyni, večerné filmy pod dekou, plány na rekonštrukciu.
Na druhý deň po nasťahovaní niekto zazvonil. Na prahu stála nízka šesťdesiatročná žena s upraveným účesom a košíkom v ruke.
Dobrý deň, mladí! Som Oľga Jozefovna, vaša susedka z tretieho poschodia. Stačí povedať babička Oľga, usmiala sa tak široko, že Zuzka sa nevedela neusmiať. Priniesla som vám pirohy s kapustou. Susedsky!
Ó, ďakujem pekne! Zuzka prijala košík, cítiac sa trochu trápne. Prídete dnu, dáme si čaj?
Ach, len na chvíľu, babička Oľga vošla dnu a s údivom si prehliadla byt. Ach, akú máte zaujímavú dispozíciu! Len tie steny by treba prefarbiť, tapety sú staré. A kuchyňa je trochu tesná, čo?
Zuzka bola zmätená, ale zdvorilo prikývla. Janko, ktorý varnú kanvicu, dodal:
Plánujeme rekonštrukciu, ale zatiaľ to nevyjde. Postupne to dáme.
No to je správne, výborne! babička Oľga Zuzku pleskn
