Zdenka stála pri vchodových dverách s kľúčom v ruke a zamrzela. Zvnútra sa ozýval šuchot a tiché mumlanie. Ján bol v práci a ona sa vrátila skôr, lebo sa rozhodla dať si po náročnom týždni pol dňa voľna. Srdce jej však búšilo. Zlodeji? Opatrne pootvorila dvere a počula známy hlas:
Ach, Zdenka, Ján, akí ste neporiadni! Prach na parapete, závesy pomačkané! Mali by ste si najať upratovačku, inak to nie je dom, ale búda!
V chodbe stála s metlou v ruke teta Mária, ich susedka. Zdenka ostala v úžase.
Teta Mária? Ako ste sa sem dostali? Hlas sa Zdenke triasol od zmiešaných pocitov.
Ale veď som len ako dobrá suseda, drahá! Teta Mária sa usmiala, akoby jej prítomnosť v cudzom byte bola samozrečmosťou. Videla som, že dvere sú pootvorené, tak som si povedala, že skontrolujem, či je všetko v poriadku. A tu taký neporiadok! Tak som sa rozhodla trochu upratať.
Dvere boli zamknuté, chladne odvetila Zdenka a pevne stiskla tašku. Presne si to pamätám.
Ale no tak, zamknuté, nezamknuté, mávala rukou teta Mária, ako keby odohnala muchu. V našom dome sme všetci svojí, čoho sa báť? Hlavné, že som to ja a ne nejaký výtržník!
Zdenka nevedela, čo povedať. Jej nový dom, ich prvá vlastná bytka s Jánom, sa zrazu zdal cudzí. Zamrmlala niečo o ďakujem a susedu vyprevadila, no vnútri jej vrelo. Odkiaľ mala teta Mária kľúč? A prečo sa správa, akoby mala právo sem vchádzať?
Tento príbeh sa začal pred pol rokom, keď Zdenka s Jánom, mladý pár, sa prisťahovali do staršieho, no útulného domu na okraji mesta. Byt bol ich pýchou tri roky šetrili na zálohu, zobrali hypotéku, šetrili na všetkom, od kávy po dovolenky. Keď konečne dostali kľúče, Zdenka málo neplakala od radosti a Ján, inak zdržanlivý, ju točil po prázdnej izbe so smiechom.
Toto je náš dom, Zdenka! Náš! hovoril a oči sa mu blýskali.
Zariadzovali sa postupne kúpili gauč, zavesili svetlé záclony, na parapet dali fikus. Najviac ich však tešili maličkosti ranná káva v malej kuchyni, večerné filmy pod dekou, plány na rekonštrukciu.
Na druhý deň po nastúpení niekto zazvonil. Na prahu stála nízka šesťdesiatročná žena s upraveným účesom a košíkom v ruke.
Dobrý deň, mládež! Som Mária Adamková, vaša suseda z tretieho poschodia. Teta Mária, ak chcete. Usmiala sa tak široko, že Zdenka sa nevedomky tiež usmiala. Priniesla som vám pagáče so zelím. Ako susedia!
Ó, ďakujem pekne! Zdenka prijala košík s pocitom rozpačitos
