Naliehavo sa hľadá manžel
Mamka, ty si fakt MUSÍŠ čo najskôr nájsť nového muža! Úplne, ale úplne súrne!
Zuzana skoro pustila šálku s kávou, ktorú mala v ruke trošku sa jej vylialo na obrus. Položila ju na stôl, odkašľala si a pozorne sa pozrela na svoju dcéru.
Vysvetli, čo sa deje, požiadala ju, snažiac sa zachovať pokojný tón. Odkiaľ taká požiadavka?
Dcérenka prešľapovala z nohy na nohu, sklonila hlavu a začala skúmať vzor na koberci. Jarke bolo trápne, no bola pevne presvedčená, že robí správnu vec.
Vieš povedala som dnes ocinovi, že už máš iného chlapa, ťažko si vzdychla. Tak, a už bol neodbitný! Stále sa vypytuje, či si si niekoho našla! Celý čas odpovedám že nie, a on na to vždy začne nekonečné prednášky, akú veľkú chybu si spravila, že si sa s ním rozišla. Vraj ničomu nerozumieš, keď si odkopla takého úžasného chlapa!
Jarka pozrela mame do očí. V pohľade mala rozčarovanie, zmätok a aj štipku zlosti na otca.
A ešte stále opakuje, že čoskoro uznáš, že si sa pomýlila, a vrátiš sa. Vraj na mňa lepšieho ani nenájdeš! No a ja som stratila nervy a zahlásila, že už si stretla niekoho iného.
Zuzana si prehodila ruku cez vlasy. Do hlavy sa jej vkradli dobre známe frázy bývalého muža tá falošná istota, ten talent pretvárať každý rozhovor na monológ o svojej genialite.
Viem si predstaviť, akými výstižnými prívlastkami ti to servíruje, poznamenala s jemnou iróniou. Stále sa nevie zmieriť, že som jeho, veľkého Mira, nechala. Občas mám pocit, že ťa k sebe víta cez víkend jedine preto, aby mohol mať divákov pre svoje príbehy. Vlastne je mu jedno, ako sa máš dôležité je, že sa môže predvádzať.
Jarka si so vzdychom sadla na gauč, nohy pod sebou ako hadica a pohladila mäkký poťah v snahe získať rozvahu.
No, presne tak si to myslím aj ja, povedala a zahľadela sa niekam do blba. Hodinu a pol počúvam, aký je úžasný. Potom mám voľno ani sa neopýta, ako sa mám, nepovie ako v škole, potrebuješ niečo? proste, nič.
Rozprávala to tak samozrejme, akoby opisovala bežný denný režim: vstávanie, raňajky, škola, úlohy. Presne tak už to bolo rutinné, ani to s ňou veľmi nepohlo.
Oprela sa dozadu, do vankúša, a zadívala do stropu, premietajúc si nedávny rozhovor s otcom. Ako vždy, začal to veľkolepým úspechom tentoraz podrobne vysvetľoval, ako úspešne dohodol zmluvu s partnermi. Potom prešiel na plány, prekážky v práci, ako ho všetci podceňujú Hodinu a pol tliachania Jarka súkromne stopla čas, aby to nezabudla spomenúť mame.
Keď chcela spomenúť, že sa dostala na školskú matematickú olympiádu, len mávol rukou: Výborne, ale vieš, ja v tvojom veku som už a už to bežalo vo svojej stope.
Jarka pokrčila plecami už dávno si zvykla. Pokiaľ si pamätala, otec bol vždy pohltený len sebou. Ostatní členovia rodiny ako kulisy: dôležití, ale nie veľmi hlavnou hviezdou predsa zostáva ON.
Všetky debaty vždy stočili na seba a svoje problémy. Keď sa mamka sťažovala na únavu, začal životopisnú prednášku o svojom pracovnom nasadení. Keď Jarka spomínala kamarátky, Miro vytiahol historky zo svojej mladosti prirodzene, oveľa vzrušujúcejšej. Cudzie starosti vytesňoval, boli pod jeho rozlišovaciu úroveň.
Jarka nikdy nepochopila, ako mohla mamka vydržať pätnásť rokov po boku takého človiečika. Veď bol zbláznený sám do seba! Možno zostávala len kvôli nej aby dcéra mala otca doma. V detstve Jarka snívala, že raz otec dostane rozum a začne vnímať aj ich, nie len seba. Roky plynuli, nič sa nemenilo. Až po rozvode si so šokom uvedomila, že je doma oveľa pokojnejšie! Žiadny upír pozornosti, len príjemný pokoj.
A prečo zrazu taká smrteľná nutnosť zháňať partnera? Zuzanin hlas znel o niečo ostrejšie, než by chcela. Nuž, povedala si a čo, stane sa.
Vieš, keď to otec počul, bol ako v tranze najprv ovisol, potom celý sčervenel a začal hulákať tak, že aj susedka pribehla! Normálne ma to vyľakalo.
Na chvíľku stíchla, zjavne si vybavovala scénu v hlave. Ocino s nepokojne vyšponovaným hlasom, rúčky v päsť, výčitky v očiach, spotené čelo. Vyzeral, že každú chvíľu praskne od nervov.
Chcel, aby som hneď povedala meno a detaily o tom mužovi, pokračovala Jarka, šúľajúc lem vankúša. Odmietla som, že si mi to zakázala hlavne jemu Mimochodom, určite ti začne vyvolávať.
Zuzana sa pomaly otočila, zaprela rukou o parapetu a takmer napätým pohľadom sledovala dcéru. Pekná predstava, čo ju dnes ešte čaká Úroveň Mirkovej hystérie si vedela živo predstaviť. No, vďaka, dievča, čo ti poviem.
Zuzana si sadla k Jarke a objala ju. Čo už, povedané je povedané, späť si to neberieš
Prečo si to vlastne vymyslela? zašepkala, jemne ju kolísajúc. Veď sme mali pokoj! Teraz budeme zas počúvať tie jeho melodrámy a vyvolávanie. Najradšej by som si vypla mobil.
Jarka sa jemne vymotala z objatia, narovnala a pozrela mame priamo do očí. Dôvera z nej priam sršala.
Pretože si parádna! vyhlásila s vervou. Si pekná, múdra, máš plno kamošiek a chlapom sa páčiš! Myslíš, že si nevšimnem? A otec ťa len ohovára! Už ma to nebaví!
Zuzana ju pohladila po vlasoch so zmesou nehy a údivu.
Rozumiem, zlatko, usmiala sa jemne. Úprimne, myslela som, že by si nechcela, aby som začínala nový vzťah. Veď od rozvodu s tvojím otcom ešte ani pol roka nie je.
Hovorilo sa jej to ťažko. V kútiku duše mala trošku strach, že by dcéra nový románik brala ako zradu alebo snahu nahradiť jej otca. Sledovala Jarkinu tvár, hľadala v nej štipku nespokojnosti.
Ale prosím ťa! vyprskla Jarka, až mamka nemohla neskrútiť kútik. Najhlavnejšie je, aby si bola šťastná!
Dievča prekrížilo ruky na prsiach a rozhodne sa usmievalo. V tej chvíli pôsobila akosi nečakane dospelo až prehnane vyzreto.
Zuzana dcéru skúmala a v srdci jej úzkosť pomaly mizla. Jarkin presvedčený tón jej dodával odvahu. Možno naozaj až priveľa dumá nad minulosťou a bojí sa nového
Ty si poklad, zamrmlala Zuzana a znovu ju objala. Ďakujem, že sa tak staráš o mamu.
Jarka sa schúlila k nej a obe pocítili, ako im je spoločne zrazu oveľa teplejšie pri srdci akoby ich mini rodinku žiadna katastrofa nerozdelí.
***************************
Zuzana sedela za stolom v práci, snažiac sa sústrediť na uzávierku. Riadky jej splývali, spánky jej rezali pulzujúcou bolesťou, ktorá ráno len štekala a na obed už vrieskala. Znechutene si masírovala spánky, dúfajúc aspoň o malú úľavu.
Po dvoch minútach povolila kolegyni skočiť do lekárne bola len cez ulicu. Tablety zapila vodou z karafy, znova zašla do papiere márna snaha. Hlavu mala ako z olova a každý zvuk jej v nej búrgal jak ozvena klávesnica, klíma, debaty na chodbe…
Do kancelárie nakukol vrátnik. Slušný, trochu opatrný výraz.
Pani Zuzana, máte návštevu, prehovoril. Váš bývalý manžel trvá na stretnutí. Prídete, alebo ho máme vyprevadiť?
Zuzana zmeravela. V žalúdku jej vyšinul mix podráždenia a únavy. Hlboko sa nadýchla, aby udržala vonkajší pokoj.
Prídem, prepáčte za opletačky, vstala spoza stola.
V duchu zanadávala. To mi ešte chýbalo! Dnes je deň spadnutých kolies Keby radšej volal, nie že sa trepe do práce, kde je kopa cudzích. Úmysel? Verejnú scénu?
Ťahala nohy pomaly prudké pohyby zhoršovali migrénu. Na chodbe bol šrumec: kolegovia makali, niekto sa smial pri automatoch, pri tabuli sa preberal projekt. Zuzana šla okolo, ramená jej sťahovalo napätie.
Vo vstupnej hale okamžite zbadala Mira kráčal tam a späť, okolo recepcie, rukami gestikuloval, žiadal vysvetlenie, chvíľami dvíhal hlas. Ochranka vyzerala podráždene ešte držala profesionalitu, ale pripravení skočiť.
Čo tu chceš? zahlásila Zuzana bez pozdravu, hlas stále ovládnutý, ale nervy v červenom. Chceš robiť šou? Volám políciu a budeš mať program na víkend.
Miro sa otočil. Tvár zachmúrená, oči mu horeli reaktívnou závisťou. Priskočil k nej, vystrčil na ňu prstom, akoby ju načapal so svätenou vodou.
Ty! revanul. Ty si!! Jarka všetko povedala! Prešlo sotva pol roka a ty už máš chlapa?
V jeho tóne sa miešali pochybnosti, urážka, žiarlivosť. Donedávna dúfal, že dcéra len žartuje. Podľa Zuzaninej pokojnej tváre pochopil nie.
Zuzana zdvihla jedno obočie, hlavu naklonila. Výraz zostal vlažný, v očiach sa zaleskol chlad.
To ti mám do konca života skladať sľuby vernosti? opýtala sa normálne. Aj po rozvode? Chceš priveľa, milý. Najmä keď si ani sám nevedel, čo to vernosť je.
Miro zamrzol, ruka mu ovisla. V očiach mu prebleskla zmätenosť.
Okolo sa premávali ľudia zamestnanci, kuriéri. Niekto zvedavý, niekto nič. Pre Mira a Zuzanu sa svet zúžil na niekoľko metrov všade dusná bublina nevypovedaných krívd.
Ty len zmohol sa, ale Zuzana mu skočila do reči.
Nezačínaj tu divadlo, Miro, hlas mala tichší, ale držala pevne. Ak sa chceš rozprávať normálne, môžeme, ale nie tu a nie takto.
Divadlo? Ja ti ukážem cirkus!
Miro skoro kričal, ozývalo sa mu to po hale. Tvár sa mu začervenala, krk celý roztiahnutý, päste pumpoval celým telom. Krok dopredu, dva dozadu hľadal spôsob ako udrieť.
Nedovolím, aby moja dcéra vyrastala s cudzím chlapom! vykrikoval, nevnímajúc krútiace hlavy kolegov. Zoberiem si Jarku! Už ju neuvidíš! Už nikdy!
Jeho reč znela viac tragicky než výhražne Zuzana len nadvihla obočie, s pokojnou pohŕdavou tvárou. No jasné, že ju odrazí! Aj sudca by sa smial.
Dohovoril si už? Talent na javisko, povedala veselo. Možno do cirkusu.
Čo sa tu deje? ozval sa jasný hlas.
Miro zmeravel. Pri vstupe do haly stál muž v peknom tmavomodrom obleku. Nenútené vystupovanie, pohľad chladný aj vľúdny. Ochranka stojí ako vojáci šéf ako vyšitý.
Čo vás do toho? sykne Miro, pohľad ako kosa. Toto je rodinný problém. Nie ste pozvaný.
Muž len kráčal vpred, postavil sa do dohľadu na oboch. Uškŕňal sa, čím Mira len viac dvíhal.
Rodina je rodina, keď šepkáte v kuchyni poznamenal muž. Ak v kancelárii chvíľu balamutíte kolegov, už je to verejné vystúpenie.
Zuzana situáciu len sledovala, napätie v miestnosti sa dalo krájať. Nečakala, že zasiahne Peter Hanes, ale jeho účasť bola prekvapivo príjemná minimálne posunula Mira do úzadia.
Miro sa nahol k Petrovi, pripravený ho štipľavo vypoklonkovať. Ten ostal pokojný, akoby každý deň čelil frflošom jeho razenia.
A vy ste kto, že mi hovoríte, čo mám robiť? zavrčal Miro, posledné zvyšky autority mizli.
Peter spravil pár krokov bližšie, prišiel k Zuzane a jemne ju objal okolo pása verejne, aby to všetci jasne videli.
Kto? prehovoril s vyrovnaným kľudom, že aj Miro podvedome cúvol. Som ten, kto robí Zuzanu šťastnou. Keď dovolíš na moju ženu kričať, ja to neprehltnem. Políciu máš istú, ale ak skúsiš zneužiť dcéru ako rukojemníčku bol by si lepšie, keby si už rozumel, čo ti teraz naznačujem.
Miro stál jak stĺp, tvár z fialovej prešla do bledozelenej. Preskakoval pohľadom medzi Petrom a Zuzanou, jasné že stratil pod kontrolou situáciu.
Pár sekúnd mlčal, stískal päste, hľadal slová lenže tie neprichádzali. Napokon zahrmlal niečo nezrozumiteľné, otočil sa a utekal ku dverám. Než úplne zmizol, ešte cez plece zasyčal:
O alimenty nečakaj!
Ani ich netreba, uškrnula sa Zuzana. V hlase úľava, náznak smiechu. Aspoň Jarka nemusí víkendovať u otca!
O chvíľu si Zuzana všimla, že teplá, pevná ruka generálneho riaditeľa jej stále leží na páse. Ako to zistila, po lícach jej prebehlo jemné rumenisko a opatrne sa odtiahla, snažila sa to zahrať normálne.
S vďačným úsmevom a troškou zmätenosti sa obrátila na svojho zachráncu:
Ďakujem, pán Hanes. Ani netušíte, ako ste mi pomohli!
Jej hlas znateľne úprimný. Peter sa zľahka usmial, jeho pohľad pookrial.
Preberieme to pri obede? navrhol a podal jej ruku.
Zuzana na sekundu zaváhala. V hlave jej preblikli všetky tie tradičné pochybnosti či to nie je príliš skoro, či to nevyzerá až gýčovo Ale veľmi rýchlo ich vypustila z hlavy. Hanes sa správal korektne a jej bola príjemná predstava pár minút v pokoji.
A bola naozaj zvedavá: kto je naozaj a prečo vlastne takto zasiahne?
Samozrejme, usmiala sa a vložila mu ruku do dlane.
Bol to príjemný dotyk pevný, no nie vtieravý. Cítila, ako stres od Mira postupne ustupuje a vystupuje na povrch veselé očakávanie.
O niečo neskôr pri stole v útulnej reštaurácii kúsok od firmy už išla debata oveľa ľahšie. Jemné svetlo, vôňa čerstvých rožkov, decentná hudba pokoj jak v rozprávke.
Popri neformálnom rozhovore sa dozvedela, že Peter k nej dávnejšie cíti nehu. Hovoril o tom vecne, nie veľkohubo ako niečo prirodzené, čo v ňom hralo už dávno, len nevedel ako na to.
Dlho som váhal, priznal sa, miešajúc si kávu. Vždy si pôsobila tak vážne, sústredená Tušil som, že po rozvode nemáš najlepšie obdobie. Nechcel som pôsobiť ako nejaký vlezlík.
Zuzana počúvala, ani nedýchala. Nebol v ňom žiadny povýšenecký tón iba úprimnosť.
Dnes, keď som videl, ako na teba kričí zamračil sa Hanes. Nedalo sa to len tak nechať.
Zuzana sa jemne usmiala. No pozrime, ono si to všimol už skôr! Síce sem-tam cítila pohľad šéfa, ale skôr tomu neprikladala význam. Peter jej bol sympatický, hoci rozdiel v postavení by nikdy neskúsila prvý krok
*******************
Tri mesiace po tej napätej scénke v práci sa Zuzana a Peter naozaj vzali. Svadba bola úchvatná pán riaditeľ jej splnil všetko, na čo si spomenula.
Jarka to prežívala úprimnou radosťou. V deň svadby pomáhala mame s účesom, strážila, aby sedela každá perla na mieste. Keď si mladomanželia vymenili obrúčky, Jarka sa na nich usmiala a poriadne ich objala.
Veľmi vám to prajem! zašepkala, oči rozžiarené ako lampióny pri trhoch.
Hneď však Jarka vysvetlila, že Peter nebude zatiaľ otec na to má iného.
Páčiš sa mi, Peter, priznala pri jednom z prvých večerov v trojici. A som rada, že je mama šťastná. Ale ocina… aký je, taký je je len jeden.
Peter prikývol bez urážky:
Chápem. Aj to je správne, Jarka. Hlavne, že sme spolu.
Aj Miro dostal pozvánku skôr ako štipku výsmechu než v nádeji, že príde. Zuzana rozmýšľala, či to má cenu, ale rozhodla sa nech vie, že sa život nezastavil. Kovert bez srdečných riadkov, len dátum a miesto.
Jasné, že neprišiel. Ani len nezaváhal, že by tam vletel. To by urazilo jeho egó… teda, city. Namiesto toho sa pustil do akcie vyvolávanie starým kamošom.
Prvý hovor roztočil už deň po pozvánke. Hlas falošne pokojný, ale v každom slove napätie.
Uveríš, že ma zavolala na svoju svadbu? zrúkol do slúchadla ešte pred pozdravom. Po všetkom, čo bolo!
Kamoš z výšky len vľúdne navrhol, čím je to také zlé, ale Miro len mávol:
Ako mohla? Taká potupa!
Nasledovné dni opakoval scenár viackrát. Miro vyvolával jedno číslo za druhým, stále dookola to isté: Pozri, pozvala ma na svadbu! Predstav si to! Akoby od ostatných čakal potvrdenie, že je to fakt tragédia. Občas niekto účastne zahmkal, iný poznamenal: No, každý máme vlastnú cestu, ďalší len tak mlčal. A čím viac Miro svoje monológy opakoval, tým mu to znelo menej dramaticky
Potom prepol platňu:
Veď to je len pol roka! Kto za ten čas nájde pravú lásku? To len chce na mňa zabudnúť chápete?
O sekundu preskočil:
Ani mi nedala šancu niečo zmeniť! Keby sme tak mohli ešte pohovoriť, no…
Často vetu ani nedopovedal čo by vlastne dokázal?
Občas už prešiel do trucu:
Veď ja som pre ňu spravil dosť, a ona Ani vďaka. Len si zbalila veci a vzala aj dcéru!
Tieto vyčítačky už nepresvedčili nikoho. Kamoši krčili ramenami, iný poznamenal:
A za čo ti má ďakovať? Boli ste manželia, to je normálne.
Miro stíchol, podráždenie v ňom rástlo. Slová, čo čaká, že budú úderné už nefungovali. Nikto mu nenadával na Zuzanu, všetci akosi rešpektovali jej právo na nový život. A to ho zlostilo hádam najviac.
Nakoniec, znechutený z vlastnej nezmyselnej kampane, s telefonátmi skončil. Zostal sedieť doma, sledoval zapadnutú sponku na poličke, zabudnutý fotoalbum, pár už malých šiat a pochopil, že život ide ďalej. Len on zatiaľ neprišiel na to, kam sa zaradil.
A tak nakoniec zavládol pokoj. Zuzana, Peter a Jarka si žili ďalej pokojne, nenápadne, so smiechom pri večeri, víkendovými prechádzkami, vtipnými dohadmi, ktorý film si večer pustia Lebo aj malá rodina môže byť veľké šťastie keď má človek odvahu odtrhnúť sa od minulosti a nechá život plynúť.
