Jeden mocný kráľ mal štyri ženy. Najviac zo všetkých miloval svoju štvrtú ženu – najmladšiu a najkrajšiu. Kráľ jej daroval vzácne šaty, drahokamy, staral sa o ňu a rozmaznával ju.
Tretia žena bola výnimočná krasavica. Keď cestoval do vzdialených krajín, vždy ju bral so sebou, aby ju všetci obdivovali. Vždy sa však obával, že ho raz opustí a utečie k niekomu inému.
Druhú ženu miloval pre jej múdrosť a schopnosť riešiť zložité situácie. Bola jeho dôverníčkou, vždy milá, trpezlivá a rozvážna. Keď mal kráľ problémy, išiel za ňou a ona mu pomohla nájsť riešenie.
Prvá žena bola najstaršia a pripadla mu ako dedičstvo po zosnulom staršom bratovi. Bola mu oddaná a všetko robila pre dobro kráľovstva aj jeho majetku. No kráľ ju nemal rád, ani ju nevnímal, hoci ona ho milovala celým srdcom.
Raz kráľ ťažko ochorel. Ako si spomínal na svoj život plný pôžitkov, pomyslel si: „Mám štyri ženy, ale keď zomriem, zostanem sám.“ Obrátil sa na štvrtú ženu a spýtal sa:
„Miloval som ťa najviac, dal som ti všetko najkrajšie. Keď teraz umieram, pojdeš so mnou do ríše a umŕtvych?“
„Ani nápad!“ odvetila štvrtá žena a odišla bez slova. Jej odpoveď ho zranila ako nôž.
Smutný kráľ sa opýtal tretej ženy: „Celý život som ťa obdivoval. Pôjdeš so mnou, keď zomriem?“
„Nie,“ povedala. „Život je príliš krásny. Keď zomrieš, vyjdem sa znova.“
Kráľa zabolelo srdce ako nikdy predtým. Obrátil sa na druhú ženu: „Vždy si mi pomáhala a bola si mojou oporou. Pôjdeš so mnou na druhý svet?“
„Mrzí ma to, ale tentoraz ti nepomôžem. Maximálne ťa slávnostne pochovám.“
Jej slová ho zasiahli ako blesk. Vtom počul hlas:
„Ja pôjdem s tebou. Kamkoľvek pôjdeš, budem po tvojom boku.“
Kráľ sa pozrel a zapozrel svoju prvú ženu – vyčerpanú, zničenú žiaľom. S ľútosťou povedal: „Mal som sa k tebe lepšie správať, kým som mohol.“
Každý z nás má štyri ženy. Štvrtá žena je naše telo – nech ho opečujeme ako chceme, opustí nás, keď zomrieme. Tretia žena je naša kariéra, bohatstvo a sláva – po smrti to všetko získajú iní. Druhá žena sú naši príbuzní – maximálne nás môžu spočestne pochovať.
A prvá žena je naša duša – často ju zanedbávame v honbe za úspechom. Len ona zostane s nami, kamkoľvek pôjdeme. Keď sa o ňu staráme, darujeme svetu i sebe to najcennejšie.
