Mám dve deti. Moje deti majú rôznych otcov. Prvé dieťa je dcéra. Iveta má teraz šestnásť rokov. Iveta jej otec pravidelne platí alimenty v eurách a je s ňou stále v kontakte. Hoci môj prvý manžel už má novú rodinu v Košiciach a ďalšie dve deti, nikdy nezabúda na našu dcéru.
Môj syn, naopak, nemal toľko šťastia. Pred dvoma rokmi sa môj druhý muž náhle rozchoriel a o tri dni neskôr zomrel v nemocnici v Bratislave. Čas prešiel, ale stále tomu neverím. Viackrát si predstavujem, že sa dvere rozletia a on príde, usmeje sa na mňa a povie: Prajem ti krásny deň. Vtedy plačem celú noc, pretože viem, že sa to už nikdy nestane.
Po celý ten čas som bola veľmi blízka s mojou svokrou, Zuzanou. Pre ňu to bolo rovnako ťažké, veď jej syn bol jediný. Držali sme sa spolu volali sme si, navštevovali sa, rozprávali každý deň o jej synovi môjmu manželovi. Často som mala sen, že by sme mohli bývať spolu v jednom byte, ale potom si svokra opäť rozmyslela a ostala vo Zvolene. A nejako tak uplynulo sedem rokov. Vzťah so Zuzanou bol vždy krásny boli sme viac priateľky ako svokra a nevesta.
Pamätám si, keď som bola tehotná, svokra spomenula test otcovstva. Neviem prečo asi videla v televízii reláciu o mužovi, ktorý celý život vychovával cudzí dieťa a potom sa dozvedel pravdu. Hneď som jej povedala, že je to hlúposť.
Ak muž pochybuje, že je dieťa jeho, znamená to, že nikdy nebude skutočným otcom maximálne nedeľným, povedala som.
Svokra tvrdila, že si je istá mojou vernosťou, a že som čakala syna s jej synom. Bola som presvedčená, že keď sa narodí dieťa, svokra bude chcieť test otcovstva, ale Zuzana o tom nikdy už nehovorila.
Toto leto sa svokra vážne rozchoriela, jej zdravotný stav sa náhle zhoršil. Rozhodla som sa, že by mala bývať bližšie pri mne v Banskej Bystrici. Zohnala som realitnú kanceláriu a začala hľadať byt, ktorý by sme jej kúpili.
Keď Zuzanu hospitalizovali, potrebovala som pre realitného makléra úmrtný list jej manžela. Svokra nemala silu, tak som šla do jej bytu vo Zvolene a hľadala som v zložkách potrebné doklady.
Pri hľadaní úmrtného listu som natrafila na niečo nezvyčajné test otcovstva. Ukázalo sa, že keď bol môj syn ešte dvojmesačný, svokra dala urobiť test, ktorý potvrdil, že jej syn je otcom.
Zostala som šokovaná. Roky so mnou svokra neverila. Nezostala som ticho a povedala som jej, čo som našla. Teraz sa mi za všetko ospravedlňuje a tvrdí, že to bola hlúposť, za ktorú sa hanbí. Ale pocit zrady ma neopúšťa bolí ma, že to celé tie roky skrývala.
Uvažujem, že už nechcem svokre pomáhať. Ale potom si uvedomím, že nemá nikoho blízkeho, okrem mňa. Nechcem, aby môj syn prišiel o svoju babičku.
Pomoc jej teda neodmietnem, ale teplo a dôvera medzi nami sa už asi nikdy nevrátia…
