Keď sa blížil koniec deviateho ročníka, Zuzana sa začala meniť. Chlapci aj mladí muži si všímali jej štíhlu postavu a ušľachtilý postoj. V dedine všetci poznali a rešpektovali jej rodičov. Matka Alžbeta pracovala ako vedúca pošty, otec Ján bol mechanik. Postavili veľký dom, lebo dúfali, že budú mať veľkú rodinu. No narodila sa im len Zuzana a viac detí už neprišlo.
“Zuzana,” zavolala matka, “pojdi von zavesiť práčko, práve som ho doprala.”
“Áno, mami, hneď idem…”
Bolo horúce leto. Zuzana vyšla z domu v krátkej sukni s umyvadlom mokrého bielizne a zamierila k šnúre natiahnutej na dvore. Všetci v dedine poznali túto krásnu a divokú dievčinu. Bola vášnivá a drzá. V šestnástich úplne rozkvitla a už sa aj sama pozerala na mužov s výrazným záujmom.
“Nožička Jána, za chvíľu sa z nej stala kráskavica,” pozorovali ju miestne ženy. “To ešte nejednému chlapcovi zamotá hlavu.”
Keď Zuzana zavesila bielizeň, všimla si Miroslava, ako sedí pod stromom na lavičke a fajčí, neodvratne ju pozorujúc. Bol to priateľ jej otca, ktorý ho spolu s Jožkom pozval, aby mu pomohli položiť dlažbu v záhrade. Ján vošiel do domu priniesť kvas, lebo muži mali smäd, a Jožko práve nosil piesok v vedre.
Zuzana sa na Miroslava obzrela cez plece takým pohľadom, že sa takmer zadusil dymom. Potom sa pomaly predklonila, zahla sa ako srna a zavesila veľký uterák.
“No teda, Zuzka, čo to robíš? Akoby ma navádzala,” pomyslel si.
Ale ona neplánovala predstavenie ukončiť. Po zavesení bielizne si sadla vedľa neho a Miroslavovi takmer stúpla krv do hlavy.
“Čo, strýko Miroslav, je dnes horúco?” priblížila sa ešte viac.
“Áno, Zuzka, áno, je to horúce,” utrel si pot z čela.
“Vidím, že si pekne opálený,” usmiala sa.
“To som ja taký od prírody, neopaloval som sa,” odpovedal hrdo, ale zdržanlivo.
Potom zdvihol oči a uprel na ňu pohľad, prižmúril sa od slnka a založil si ruky na hrudi, aby dal najavo, že rozhovor je u konca. Zuzka je príliš mladá, a navyše dcéra jeho priateľa. Vtom prišiel Ján s kvasom.
“Jožo, poď si dať kvas, je horúco,” zavolal. “Dnes večer to dodržíme, dobre, že sme začali skoro.”
Zuzana vstala a išla do domu. Miroslav ju sprevádzal pohľadom spod stiahnutých viečok. Nikto netušil, čo sa v ňom deje.
Miroslav mal tridsaťštyri rokov a stále bol slobodný. Bol pekný muž, uhladený, vysoký, opálený s hnedými očami a silnými rukami. Mnohé dievčatá po ňom v dedine trápili, ale on si nemohol vybrať tú pravú.
Keď sa slnko schyľovalo k obzoru a farbilo oblohu do ružova, Miroslav vyšiel zo sprchy, ktorú mal Ján v záhrade. Rád počúval spev vtákov a užíval si ticho. Jožo už sedel s Jánom na verande a Alžbeta nosila na stôl jedlo.
Miroslav vyšiel len v trenírkach, ale ešte ani nestihol utrieť oči, keď pred sebou uvidel Zuzanu a zľakol sa.
“Čo ma prenasleduješ?” opýtal sa prísne.
“Ved som ani nevedela, že si tu,” pokrčila plecami.
“Zuzka, si ešte príliš mladá, prestaň sa so mnou hrať.”
“A do čoho som príliš mladá?” postavila sa do bokov a vyzývavo sa naňho pozrela.
“Zuzka, asi si sa prehriala na slnku, stále hovorím, že si ešte dieťa…”
Ale ona bola rýchla a nevzdávala sa.
“Možno by som sa s tebou chcela vydať.”
Miroslav úplne stuhol, obzrel sa okolo seba.
“Za koho by si sa vydávala? Si ešte neplnoletá, odstup!”
Na večeru neostal, vymyslel si, že má domáce práce. Ján bol prekvapený jeho náhlým odchodom. Zuzana išla do domu.
Doma myslela na Miroslava. Páčil sa jej už dlho a netrpezlivo čakala, kedy si ju všimne. Tešila sa, keď bude mať osemnásť. Teraz nastúpila na strednú školu do okresného mesta a od septembra odchádzala študovať, domov chodila len na víkendy a prázdniny.
Miroslav si uvedomoval, že roky utekajú a on stále nie je ženatý. Mal by už založiť rodinu. A dnes ani nemohol zaspať, Zuzana mu stála pred očami. Krásna a drzá, zarytá v srdci ako trieska.
Čas plynul. Miroslav trpel láskou k Zuzane, ale vedel, že je nedostupná. Študuje a je príliš mladá. Aby sa rozptýlil, začal románik s Veronikou. Bola do neho zbláznená a čakala len na vhodnú príležitosť. V dvadsiatich deviatich sa jej zdalo, že nestihne naskočiť do posledného vagóna. Keď si ju náhle všimol, myslela si, že to je ten pravý.
“Miro, tak ťa milujem,” šepkala mu, keď sa prechádzali za dedinou alebo pri rieke.
Veronika už všetkým príbuzným predstavila Miroslava ako budúceho manžela, snivala o svadbe a dvoch deťoch, dokonca pre ne vymyslela mená. Ale za takmer dva roky ani slovom nenaznačil, že by sa chcel oženiť.
A v tom sa v dedine objavila Zuzana, ktorá dokončila školu. Krásna, tá divoká dievčina sa zmenila na štíhlu krásku, od ktorej sa nedalo odtrhnúť oko. Neostala v meste, hoci všetci čakali, že tam sa vydá. Pred obchodom ju Miroslav uvidel a srdce mu poskočilo.
“Ahoj, strýko Miro,” povedala jemnejším hlasom.
“Ahoj, Zuzana, no ty si kráskavica,” usmial sa, ale bol rozpakovaný, nevedel čo povedať. “Otec doma?”
“Už som plnoletá, pred tromi mesiacmi mi bolo osemn
