Večer sme sa z manželom radostne vracali z nezabudnuteľnej oslavy môjho narodeninového večera.
Zuzana sa vracala s manželom z reštačácie, kde osluvili jej narodeniny. Večer bol vynikajúci. Bolo tam veľa ľudí rodení, kolegovia z práce. Mnohých z nich Zuzana videla prvý raz, no ak ich Thomas pozval, zrejme to bolo potrebné.
Nebola typ, ktorý by manželovi odporoval; nemala rada hádky. Bolo pre ňu jednoduchšie prijať jeho rozhodnutie než obhajovať svoj názor.
Zuzka, nemáš tie kľúče príliš hlboko v taške? Môžeš si ich vytiahnuť?
Zuzana otvorila kabelku, hmatom hľadala kľúče. Zasiahla ju však náhla bolesť. Vykríkla a taška jej prepadla na zem.
Prečo kričíš?
Niečo ma píchnulo.
S všetkým tým bordelom v tvojej taške sa tomu nečudujem!
Nič neodvetila, zdvihla tašku a opatne vybrala kľúče. Vošli do bytu a ona rýchlo zabudla, čo sa stalo. Unavená, s bolesťami v nohách, chcela sa len osprchovať a ísť spať. Ráno sa zobudila s palčivou bolesťou v ruke. Jej prst bol červený a opuchnutý. Spomenula si na večer, uchopila tašku a začala prehľadávať. Na dne objavila veľkú zhrdzavenú ihlu.
Čo to má byť?
Nechápala, ako sa tam ten predmet dostal. Vytiahla podivný nález a vyhodila ho do koša. Potom šla k lekárničke, ránu vydezinfikovala a previazala. Potom odišla do práce. Na obed sa však cítila horúčkovito.
Zavolala manželovi:
Tomáš, neviem, čo robiť. Včera ma niečo nakazilo. Mám horúčku, bolí ma hlava, celý ma rozbrúska. Predstav si, v taške som našla veľkú zhrdzavenú ihlu, a práve ňou som sa pichla!
Mal by si ísť k lekárovi, nevieš, čo to mohlo spôsobiť.
Neboj sa, vydezinfikovala som to. Bude dobre.
Ale s každou hodinou sa cítila horšie. Len kúsok po práci si zavolala taxík, lebo cestu MHD by nezvládla. Doma sa zrútila na gauč a zaspala.
Snívalo sa jej o starej mame Márii, ktorá zomrela, keď bola ešte malá. Nevedela ako, ale vedela, že to bola ona krehká a zhrbená, s vzhľadom, ktorý by mnohých vystrašil, ale Zuzana cítila, že jej chce pomôcť.
Babka ju zobrala po poli a ukázala jej, ktoré byliny vysbierať. Povedala, že si musí uvariť čaj na očistu tela. Varovala ju, že niekto jej chce ublížiť, ale musí zostať nažive, aby sa bránila. Čas bol dôležitej.
Zuzana sa preklopila, celá spotená. Zdalo sa jej, že spala dlho, ale boli to len minúty. Počula, ako sa dvere zabíjajú Tomáš prišiel domov. Vstala z gauča a vydala sa do chodby. Keď ju videli, zhrozil sa:
Čo sa ti stalo?! Pozri sa do zrkadla!
Privrela oči a pozrela sa. Včera v zrkadle videla usmievavú ženu. Teraz sa nepoznávala matné vlasy, kruhy pod očami, sivý vzhľad, prázdny pohľad.
Čo sa to deje?
Sploštilo sa jej, keď si spomenula na sen, a povedala manželovi:
Snívalo sa mi o mame Márii. Povedala mi, čo mám robiť
Zuzka, obleč sa, ideme do nemocnice.
Nie, nepôjdem. Babka povedala, že mi lekári nevedia pomôcť.
Vypukla hádka, ako nikdy predtým. Tomáš ju nazval bláznom, čo verí v sny. Chcela ju násilne odviesť k lekárovi.
Ak nepôjdeš dobrovoľne, dotlačím ťa tam!
Vytrhla sa mu, stratila rovnováhu a narazila do rohu stola. Rozčúlený Tomáš schmatol jej kabelku, udrel dvermi a odišiel. Zuzana len mihla správu práci, že je chorobná a zostane domov.
Prišiel neskoro v noci a ospravedlnil sa. Všetko, čo mu povedala, bolo:
Zajtra ma odvez do dediny, kde žila babka.
Keď sa ráno zobudila, vyzerala ako prízrak. Tomáš ju stále prosil:
Zuzka, prestaň s tými blbosťami, poďme do nemocnice. Nechcem ťa strátiť.
Ale odišli do dediny. Zuzana si pamätala len jej názov. Nezavítala tam odvodu, čo predali jej dom po smrti. Cestu prespala, ale keď sa približovali, zrazila sa a ukázala:
Tam.
Zvládla vystúpiť z auta a zrútila sa do trávy, vyčerpaná. Vedela však, že je na pravom mieste. Našla bylinky, ktoré jej babka ukázala v sne, a vrátili sa domov. Tomáš podľa jej pokynov uvaril čaj. Pila ho v malých dúškoch, každý jej dopŕňal úlevu.
Zašla si na toaletu a keď vystala, videla, že jej moje je čierne. NeA keď sa ráno zobudila, cítila sa ako novonarodená vychutnávala si chladný ranný vzduch a vedela, že zlo, ktoré ju takmer zničilo, je prekonané.
