Zuzana a Ján sa vracali šťastne z nezabudnuteľnej oslavy narodenín. Zuzana kráčala s manželom z reštaurácie, kde oslávili jej deň. Večer bol úžasný plný rodiny, kolegov, aj ľudí, ktorých prvýkrát videla. Ale ak ich Ján pozval, určite mal dôvod.
Zuzana nerada odporovala manželovi. Vyhýbala sa hádkam. Pre ňu bolo jednoduchšie súhlasiť, než viesť nekonečné debaty.
Zuzka, tie kľúče nemáš príliš hlboko v taške? Mohla by si ich vytiahnuť?
Zuzana rozopla kabelku a začala pátrať po kľúčoch. V tom ostrá bolesť jej spôsobila, aby vykríkla a pustila tašku na zem.
Prečo kričíš?
Niečo ma pichlo.
S tým bordelom, čo v tej tvojej taške nosíš, to ani nie je prekvapenie!
Neodvetila, zdvihla tašku a opatrne vybrala kľúče. Vošli do bytu a na celú situáciu zabudla. Unavená, s bolesťou v nohách, chcela len do sprchy a potom spať. No ráno ju prebudila ostrá bolesť v ruke prst bol červený a opuchnutý. Spomenula si na včerajšok a prehrabala sa taškou, aby zistila, čo sa stalo. Na dne našla veľkú zhrdzavenú ihlu.
Čo to má byť? Netušila, ako sa tam dostala. Vytiahla ju a vyhodila. Potom šla k lekárničke, vydezinfikovala ránu a obviazala si prst. Odišla do práce, no po obede si pripustila horúčku.
Zavolala Jánovi: Neviem, čo mám robiť. Včera som sa asi nakazila. Mám horúčku, bolí ma hlava, som úplne rozbitá. A hádam, našla som v taške zhrdzavenú ihlu tá ma pichla!
Mal by si ísť k lekárovi, kto vie, či to nie je vážne.
Nerob si starosti, vydezinfikovala som to, bude lepšie.
Ale s každou hodinou sa cítila horšie. Sotva dokončila pracovný deň, vzala si taxík domov, lebo MHD by nezvládla. Doma padla na gauč a zaspala.
Snila o svojej staromamke Marii, ktorá zomrela, keď bola ešte malá. Nevedela ako, ale vedela, že to bola ona. Krehká, zhrbená, jej vzhľad by vystrašil mnohých, no Zuzana cítila, že jej chce pomôcť.
Staromamka ju zobrala cez pole a ukázala jej, aké bylinky zobrať, aby si pripravila čaj na očistu tela. Povedala, že niekto jej chce uškodiť, ale musí zostať nažive, aby sa mohla brániť. Čas bol kritický.
Zuzana sa zobudila spotená. Myslela si, že spala dlho, ale boli to len minúty. Počula, ako Ján prichádza domov. Keď ju uvidel, zhrozil sa: Čo sa ti stalo? Pozri sa do zrkadla!
Zuzana pristúpila k zrkadlu. Včera videla usmievavú ženu. Teraz nepoznala seba matné vlasy, podočnice, sivý odtieň tváre, prázdny pohľad. Čo sa to deje?
Spomenula si na sen a povedala Jánovi: Videla som staromamku. Povedala mi, čo mám robiť
Zuzana, obleč sa, ideme do nemocnice.
Nie, nikam nejdem. Staromamka povedala, že lekári mi nepomôžu.
Vypukla hádka. Ján ju nazval bláznivou, že halucinuje z horúčky. Prvýkrát sa tak hrozne pohádali. Chcel ju násilím vliecť do auta.
Ak nepôjdeš dobrovoľne, zoberiem ťa za krk!
Zuzana sa vymotala, stratila rovnováhu a narazila sa do rohu stola. Rozzúrený Ján schmatol jej tašku, buchol dverami a odišiel. Zuzana ešte stihla poslať správu šéfovi, že je chorá a zostane doma.
Ján sa vrátil neskoro v noci a ospravedlnil sa. Všetko, čo mu povedala, bolo: Zajtra ma zober do dediny, kde žila staromamka.
Keď sa zobudila, vyzerala skôr ako prízrak než zdravá žena. Ján ju stále presviedčal: Zuzka, prestaň s tým, poďme do nemocnice. Nechcem ťa stratiť.
Ale vyrazili. Zuzana si pamätala len názov dediny. Odvtedy, čo predali staromamkin dom, tam neboli. Cestou spala, ale keď sa priblížili, zrazu sa zobudila: Tamto je to miesto.
Vystúpila z auta a zrútená vyčerpaním padla na trávu. Vedela však, že je tam, kam ju staromamka priviedla. Našla bylinky a vrátili sa domov. Ján podľa jej návodu pripravil odvar. Zuzana ho pila po dúškoch a s každým pocítila úľavu.
Napokon sa dokopala na toaletu a keď vstala, zistila, že má čiernu moč. Niečo, čo by iných vystrašilo, jej však len potvrdilo staromamkine slová: Zlo odchádza
V noci sa jej staromamka znovu objavila v sna: Na teba bol uvrhnutý kliatba cez tú zhrdzavenú ihlu. Môj liek ti vráti silu, ale nie navždy. Musíš nájsť čarodejnicu a vrátiť jej zlo. Nevidím, kto to je, ale súvisí to s tvojim mužom. Keby si nevyhodila ihlu, vedela by som viac. Ale”
Urob toto: Kúp škatuľu ihiel, na najväčšiu vyslov zaklínadlo: ,Duchovia noci, vy, čo ste žili, počujte ma! Prinesite pravdu, obklopte ma, nájdite môjho nepriateľa Potom daj ihlu do Jánovej tašky. Ten, kto ťa preklial, sa pichne a my zistíme, kto to je. A vrátime mu zlo.
Zuzana sa zobudila. Stále sa cítila zle, ale vedela, že uzdravenie príde. Staromamka jej pomôže.
Ján zostal doma, aby sa o ňu postaral. Prekvapilo ho, keď sa chystala ísť do obchodu: Zuzka, sotva stojíš. Počkaj, pôjdem s tebou.
Uvarzaj mi polievku, mám po tej chorobe vlčí hlad.
Presne ako v sna urobila všetko podľa pokynov. Večer už bola očarená ihla v Jánovej taške. Pred spaním sa ešte pýtal: Nasledujúce ráno Ján s údivom oznámil, že kolegyňa Irena náhle odišla z práce a nikto nevie kam, zatiaľ čo Zuzana sa s každým dňom cítila silnejšia a život sa im postupne vrátil do starých koľají.
