Martin dostal telefonát od mamy — žiadala ho, aby jej zavesil poličku v kuchyni. Na druhý deň k nej prišiel, ale doma nebola. Byt bol otvorený jeho kľúčom. Polička tam ležala, ako sľúbila mama, ale vrták… Kde bol? Možno na pôde, plnej starých vecí.
Vyliezol na stoličku, otvoril dvierka — a tam bol! Chytil ho za kábel, ten sa zamotal, vrták skĺzol a trafil vázu. Rozbila sa na kusy. Martin si nadával, vedel, ako ju mama milovala. Pozbieral střepy, zavesil poličku a odišiel. Po telefóne povedal mame, že kúpi novú vázu na Medzinárodný deň žien. Ale ľahko sa mu neodpustilo — mama dlho ľutovala stratu.
Čas plynul, ale podobnú vázu nikde nenašiel. Až v poslednú sobotu pred sviatkom ju videl… v rukách dievčiny. Predavač povedal, že je to posledný kus. Martin sa prihovoril, ospravedlnil sa a úprimne povedal, ako vázu rozbil a že mama mu to neodpustí, ak nenájde náhradu.
Dievčina, volala sa Zuzana, sa na chvíľu zamyslela, potom sa usmiala a podala mu vázu. „Vezmite si ju, zachráňte sa pred maminými výčitkami.“ Vzala si inú a Martin tú pravú.
Pri východe z obchodu sa rozprávali. On žartoval, ona sa smiala. A čoskoro ju pozval k sebe domov — na oslavu Dňa žien, k mame. Zuzana bola prekvapená, ale súhlasila.
Na druhý deň prišli spolu k Martinovej mame. Tá bola nadšená z darčeka a ešte viac zo Zuzany. „Vidíš, synček, všetko sa deje z nejakého dôvodu — keby si nerozbil vázu, nestretol by si také úžasné dievča,“ smiala sa.
Odvtedy sa Martinov život zmenil. So Zuzanou trávili stále viac času, chodili na prechádzky po parkoch, rozprávali sa o filmoch a knihách, plánovali budúcnosť. Zoznámil ju so svojou dcérou, ktorá prišla na prázdniny, a našťastie si hneď porozumeli. Zuzanu dojímala Martinova láskavosť a starostlivosť. A jeho mama často spomínala ten deň, keď syn omylom rozbil vázu, a tvrdila, že to bol signál osudu. Zuzana sa sama čudovala, ako môže jedna náhoda viesť k takej hlbokej láske.
Po pol roku sa vzali. Svadba bola skromná, no veľmi srdečná. Martinova mama pri prípitku ešte raz poďakovala osudu za rozbitú vázu. A Martin, hľadiac na svoju ženu, vedel, že našiel tú, na ktorú čakal celý život. A vždy, keď prechádzal okolo tej poličky, s úsmevom si spomenul, ako ho jedna rozbitá vása priviedla k šťastiu, o ktorom sa ani neodvažoval snívať.
