Ráno bolo teplé a tiché v dedine, ktorá sa tíšila pri lese pozdĺž riečky. Ozývalo sa bučanie kráv, ktorých už zostalo len pár, a sem-tam lenivé štekanie psov. Nad lesom sa v diaľke hromadili tmavé mraky.
Adela milovala skoré letné rána, aj keď nemala veľké hospodárstvo — len sliepky a pokojného psa Bélka na dvore. Žila sama v dome, ktorý jej po matke ostal. Matka zomrela pred desiatimi rokmi.
Štíhla, tridsaťročná Adela stála pri studni a s námahou dvoma rukami krútila vrátkom s plným vedrom vody. Zdvíhla ťažké vedrá a vydala sa po chodníku k svojmu domu.
### Smútok a starosti
Adela bola vydatá za Tomáša len pol roka. Vysoký a silný muž pracoval ako lesník v týchto končinách. Bol postrachom pytliakov, ktorí sem z mesta prichádzali v drahých autách. Najskôr sa stretol v lese s niekým, kto ho zabil. Šetrenie trvalo dlho, vraha však nenašli, a Tomáša pochovali.
Odvtedy žila Adela sama. Sváteníci sa jej hlásili aj zo susednej obce, no nechcela bez lásky zakladať rod. Napriek tomu jej imponoval Ján, miestny mechanik, ktorý zďaleka pripomínal Tomáša — rovnako silný, pokojný a nenápadný. Často zachytila jeho teplý pohľad a ponáhľala sa sklopiť oči.
Keď pochovala manžela, dlho smútila.
“Škoda, že som od Tomáša nemala dieťa. Teraz by tu bola jeho časť. Nestalo sa. Nemusela by som byť tak sama,” cítila v sebe materinský inštinkt, ale nemala sa o koho starať.
### Syn farmára
V dedine žil Erik, drzý, nezvladnuteľný a často opitý. Čakával na Adu, keď sa vracala z práce. Raz jej dokonca láskavo — hrubo a nešikovne — vyznal lásku. Raz sa pokúsil ju objímať, no ona ho odstrčila, vbehla na dvorec a schmatla lopatku pri vchodových dverách.
“Prídeš bližšie, rozsekám ti hlavu na dve,” povedala pevným hlasom. Erik po zbadaní jej pohľadu zbledol a odišiel.
Žil s otcom, bohatým farmárom, ktorý pochoval ženu. Ľudia šepkali, že ju “vyšiel po svojom” — za smrťou stálo jeho násilie. Erik po ňom zdedil charakter, len pracovať nechcel.
Miestne dievčatá sa ho báli. Raz tak zbil miestneho chlapca, ktorý sa zastal priateľky, že ten skončil v nemocnici. Strážnik prišiel, vybavil pokutu — obyčajný úplatok za mlčanie — a všetko sa utíšilo.
Čas utíkal, až raz v noci dedinu prebudilo červené žiarenie. Horiel veľký dom bohatého farmára a susedné stodoly, hoci dobytok niekto starostlivo vypustil. Šetrenie nič neodhalilo, uzavreli to ako poruchu elektroinštalácie. Farmár sa z domu nedostal, Erik však tú noc niespal doma — bol u nejakej ženy.
Adela si s úľavou vydýchla.
Čoskoro sa roznieslo, že Erik odišiel do mesta, kde sa mu “urobili kámoši”.
“Vďaka Bohu, odviažal sa,” pomyslela si.
### Nečakaný hosť
Čas plynul. Adela s vedrami vyšla na zápražie a zistila, že dvere do domu sú pootvorené.
“Asi som ich nezatvorila,” pomyslela si a vošla do siene. Vnútorné dvere boli tiež pootvorené.
Opatrne prekročila prah a v tom ju udrel do nosa pach cigariet a alkoholu. Vedrá postavila na zem a vošla do izby. V kúte na posteli spal muž. Vydesená urobila krok späť, no pri lepšom pohľade spoznala Erika.
“Vďaka Bohu, nie zlodej,” prešlo jej hlavou.
Silne ho postrčila do ramena. Muž otvoril oči.
“Vypadni odtiaľto! Kedy si sa tu stal pánom?” zakričala. “Vstaň, alebo vykričim celú dedinu!”
“A kde si túto ranú hodinu túlala? Vonku si nocovala?” opýtal sa.
“A kto si ty, aby som sa ti ospravedlňovala? Vypadni!” zlostne odsekla.
“Netrep tak hlasno, chlapca zobudíš,” ukázal na malú miestnosť.
Adela sa pozrela za záves — naAdela zahlbela do tichého spánku malého chlapca, ktorý sa k nej v tú noc pritúlil ako k jedinej opore, a v srdci jej pukol ľad strachu, lebo pochopila, že tento osamelý chlapec, Marek, už navždy zmení jej život.
