Predstav si Roberta, ako cestuje vlakom v pokojnú stredu, a vlak bol takmer prázdny. Do kupé vošla staršia pani, určite smerovala na svoju záhradku niekde na dedine, rovnako ako Robert a ostatní cestujúci. Robertovi sa v mysli vynorili spomienky na jeho nebohú manželku. Kedysi spolu chodievali na svoju parcelu, ale odvtedy, čo ochorela a odišla, sa miesta začal vyhýbať, mal pocit, že ho tam prenasleduje samota a smútok.
Keď vlak zastal na stanici, pani sa otočila k Robertovi a povedala mu niečo, pri čom ho až zamrazilo: Dnes bude krásny slnečný deň. Máme dosť času, aby sme niečo stihli. Presne také slová mu vravievala jeho žena. Trochu ho to šokovalo, len prikývol a dali sa do reči. Rozprávali sa o slabej úrode, ťažkej zime a o svojich nádejach do ďalšieho roka.
Keď dorazili k autobusovej zastávke, Robert si uvedomil, že tú pani nikdy predtým nestretol. Chvíľu ešte kráčali spolu, potom sa rozlúčili. Robert prišiel na svoj pozemok a zistil, že za ten čas, čo tam nebol, celkom zarastol. No rozhovor vo vlaku mu dodal chuť a odvahu, a tak sa rozhodol miesto znova preskúmať.
S novou energiou sa pustil do roboty ryľoval záhony, trhal burinu a videl, že zem je stále úrodná. To ho presvedčilo, aby parcela ešte nepredával. Dal si pauzu, sadol si na lavičku, a vychutnal si chlebíčky s čajom. Pozeral, ako sa jeho obľúbené kvety kolíšu v vánku a užíval si pohľad na dozreté jablká pod mladou jabloňou. Spomienky boli tentoraz príjemné.
Robertova nálada sa citeľne zlepšila a rozhodol sa, že bude chodiť na parcelu častejšie. Pri zbieraní húb v lese cítil, ako z neho padá ťarcha. Práca na pozemku mu začala prinášať radosť a zmysel.
Na ceste späť stretol tú istú pani, s ktorou várol vo vlaku. Delili sa o jablká a smiali sa nad záhradkárskymi zážitkami. Pani ho povzbudila, že má ešte veľa života pred sebou, a že práca v záhrade prináša radosť a zmysel. Keď vystupoval na svojej stanici, usmial sa na západ slnka a cítil sa spokojne už ho nesužoval smútok ako predtým.
Rozprávam ti to, lebo niekedy nám stačí jednoduchý rozhovor a pár slov, aby sme sa opäť postavili na nohy. Vlastne, presne ako Robert stačí len trochu slnka, niečo dobré na zjedenie, a dobrá spoločnosť.
