Zuzana, medzi nami je koniec! povedal Michal chladným hlasom. Chcem pravú rodinu, deti. Ty mi to nedokážeš dať. Podal som žiadosť o rozvod. Máš tri dni na to, aby si si zbalila veci. Ak odchádzaš, daj mi vedieť. Zostanem u mamy, kým pripravíme byt pre dieťa a pre jeho matku. Áno, nečuduj sa, moja nová priateľka je tehotná! Tri dni, Zuzana!
Zuzana zostala ticho, cítila, ako sa jej rúca zem pod nohami. Čo mohla odpovedať? Päť rokov sa snažili o dieťa, ale tri tehotenstvá sa skončili tragédiami. Lekári ju ubezpečovali, že je zdravá, no zakaždým sa niečo nepodarilo. Zuzana žila zdravo a počas tehotenstiev bola ešte opatrnejšia. Naposledy omdlela v práci a sanitka neprišla včas…
Dvere sa za Michalom zabuchli a vyčerpaná Zuzana sa zrútila na pohovku. Nemala silu nič zbierať. Kam ísť? Pred manželstvom bývala u tety, ale tá zomrela a byt predal jej bratranec. Vrátiť sa do dediny Jasenov do domu babky? Prenajať si byt? A čo práca? Otázky jej vírili v mysli, ale čas plynul.
Ráno sa dvere otvorili a do bytu vošla svokra Helena Nováková.
Nespíš? Dobre, že nie, povedala stroho. Prišla som sa uistiť, že si nevezmeš nič, čo ti nepatrí.
Nemienim si brať staré ponožky tvojho syna, zamračila sa Zuzana. Chceš mi spočítať veci?
Aká si drzá! A kedysi si bola taká milá, povedala Helena s iróniou, akoby mala vždy pravdu. To som ja povedala Michalovi po prvom tehotenstve, že nikdy nebudeš môcť porodiť.
To si prišla povedať? Tak radšej mlč a pozoruj.
Prečo berieš ten televízor? znepokojila sa svokra.
Je môj, od tety, spomienka na ňu.
Bude tu prázdno bez neho!
To nie je môj problém. Ale aspoň budeš mať vnuka.
Ber si len to, čo ti patrí!
Laptop, kávovar a mikrovlnná rúra sú darčeky od kolegov. Auto som kúpila pred svadbou. Tvoj syn má svoje.
Máš všetko, čo potrebuješ, ale deti nevieš urobiť!
To nie je tvoja vec. Zdá sa, že tak to chcel Boh.
Neľutuješ? Možno si to urobila naschvál?
Hovoríš nezmysly. Nemôžem o tom ani premýšľať bez bolesti.
Zuzana sa rozhliadla okolo seba jej veci zmizli. Kefka, kozmetika, papuče… Zabudla na niečo dôležité. Prítomnosť svokry ju rušila. Spomenula si sošku mačky, spomienku od babky. Vnútri bolo tajné miesto s náušnicami a prsteňom nie cenné, ale blízke srdcu. Michal to považoval za hlúposť. Vyhodil ju? Zuzana otvorila balkón.
Čo tam hľadáš? ozval sa hlas svokry. No poď, vezmi si veci a choď!
Našla mačku, všetko bolo nedotknuté. Teraz mohla odísť.
Tu sú kľúče, dovidenia. Dúfam, že sa už neuvidíme.
Zuzana išla do kancelárie. Bola na nemocenskej, ale požiadala o dovolenku.
Sme pri tebe, povedal šéf. Ale bez teba je to ťažké. Tri týždne ti stačia? Zostaň v kontakte.
Zuzana zatvorila oči a cítila, ako ju Pavol ľahko stisol za ruku, vediac, že po toľkej bolesti jej nový život len začína.Zuzana, medzi nami je koniec! povedal Michal chladným hlasom. Chcem pravú rodinu, deti. Ty mi to nedokážeš dať. Podal som žiadosť o rozvod. Máš tri dni na to, aby si si zbalila veci. Ak odchádzaš, daj mi vedieť. Zostanem u mamy, kým pripravíme byt pre dieťa a pre jeho matku. Áno, nečuduj sa, moja nová priateľka je tehotná! Tri dni, Zuzana!
Zuzana zostala ticho, cítila, ako sa jej rúca zem pod nohami. Čo mohla odpovedať? Päť rokov sa snažili o dieťa, ale tri tehotenstvá sa skončili tragédiami. Lekári ju ubezpečovali, že je zdravá, no zakaždým sa niečo nepodarilo. Zuzana žila zdravo a počas tehotenstiev bola ešte opatrnejšia. Naposledy omdlela v práci a sanitka neprišla včas…
Dvere sa za Michalom zabuchli a vyčerpaná Zuzana sa zrútila na pohovku. Nemala silu nič zbierať. Kam ísť? Pred manželstvom bývala u tety, ale tá zomrela a byt predal jej bratranec. Vrátiť sa do dediny Jasenov do domu babky? Prenajať si byt? A čo práca? Otázky jej vírili v mysli, ale čas plynul.
Ráno sa dvere otvorili a do bytu vošla svokra Helena Nováková.
Nespíš? Dobre, že nie, povedala stroho. Prišla som sa uistiť, že si nevezmeš nič, čo ti nepatrí.
Nemienim si brať staré ponožky tvojho syna, zamračila sa Zuzana. Chceš mi spočítať veci?
Aká si drzá! A kedysi si bola taká milá, povedala Helena s iróniou, akoby mala vždy pravdu. To som ja povedala Michalovi po prvom tehotenstve, že nikdy nebudeš môcť porodiť.
To si prišla povedať? Tak radšej mlč a pozoruj.
Prečo berieš ten televízor? znepokojila sa svokra.
Je môj, od tety, spomienka na ňu.
Bude tu prázdno bez neho!
To nie je môj problém. Ale aspoň budeš mať vnuka.
Ber si len to, čo ti patrí!
Laptop, kávovar a mikrovlnná rúra sú darčeky od kolegov. Auto som kúpila pred svadbou. Tvoj syn má svoje.
Máš všetko, čo potrebuješ, ale deti nevieš urobiť!
To nie je tvoja vec. Zdá sa, že tak to chcel Boh.
Neľutuješ? Možno si to urobila naschvál?
Hovoríš nezmysly. Nemôžem o tom ani premýšľať bez bolesti.
Zuzana sa rozhliadla okolo seba jej veci zmizli. Kefka, kozmetika, papuče… Zabudla na niečo dôležité. Prítomnosť svokry ju rušila. Spomenula si sošku mačky, spomienku od babky. Vnútri bolo tajné miesto s náušnicami a prsteňom nie cenné, ale blízke srdcu. Michal to považoval za hlúposť. Vyhodil ju? Zuzana otvorila balkón.
Čo tam hľadáš? ozval sa hlas svokry. No poď, vezmi si veci a choď!
Našla mačku, všetko bolo nedotknuté. Teraz mohla odísť.
Tu sú kľúče, dovidenia. Dúfam, že sa už neuvidíme.
Zuzana išla do kancelárie. Bola na nemocenskej, ale požiadala o dovolenku.
Sme pri tebe, povedal šéf. Ale bez teba je to ťažké. Tri týždne ti stačia? Zostaň v kontakte.
Zuzana zatvorila oči a cítila, ako ju Pavol ľahko stisol za ruku, vediac, že po toľkej bolesti jej nový život len začína.
