Zuzana, medzi nami je po všetkom! povedal Michal chladným hlasom. Chcem skutočnú rodinu, deti. Ty mi to nemôžeš dať. Podal som žiadosť o rozvod. Máš tri dni na zbalenie svojich vecí. Keď odídeš, daj mi vedieť. Zostanem u mamy, kým upravím byt pre dieťa a jeho matku. Áno, nediv sa, moja nová priateľka čaká bábätko! Tri dni, Zuzana!
Zuzana mlčala a mala pocit, že sa jej svet rúca pod nohami. Čo by mu mohla povedať? Päť rokov sa snažili o dieťa, no tri tehotenstvá sa skončili tragicky. Lekári ju ubezpečili, že je zdravá, ale zakaždým sa vyskytol problém. Zuzana žila zdravo a počas tehotenstva bola ešte opatrnejšia. Naposledy sa zrútila v práci a sanitka nestihla prísť včas…
Dvere sa zabuchli za Michalom a Zuzana bez sily padla na pohovku. Nemala energiu na balenie. Kam ísť? Pred svadbou bývala u tety, ktorá už nežije, a byt predal jej bratranec. Vratiť sa do dediny v Rajci k domu babičky? Prenajať si niečo? A práca? Myšlienky jej vírili hlavou, no čas bežal.
Ráno sa otvorili dvere a vošla svokra Mária. Nespíš? Dobre, že nie, povedala stroho. Prišla som sa uistiť, či neberieš niečo, čo ti nepatrí.
Nechystám sa vziať staré ponožky tvojho syna, zamračila sa Zuzana. Chceš mi prepočítať veci?
Aká si drzá! Kedysi si bola taká milá. Ja som Michalovi povedala už po prvom tehotenstve, že nikdy nebudeš môcť porodiť.
Preto si prišla? Tak radšej mlč a pozoruj.
Prečo berieš ten servis? znepokojila sa svokra.
Je môj, od tety, spomienka na ňu.
Bude tu prázdno bez neho!
To ma netrápi. Aspoň budeš mať vnuka.
Vezmi si len to, čo ti patrí!
Notebook, kávovar a mikrovlnnú rúru mi darovali kolegovia. Auto som si kúpila pred svadbou. Tvoj syn má svoje.
Máš všetko potrebné, ale deti nedokážeš porodiť!
To nie je tvoja vec. Asi tak chcel Boh.
Nelutuješ? Možno si to urobila zámerne?
Hovoríš nezmysly. Nemôžem na to ani myslieť, lebo ma to bolí.
Zuzana sa rozhliadla okolo seba jej veci zmizli. Kefka, líčidlá, papuče Zabudla na niečo dôležité. Prítomnosť svokry ju rušila. Spomenula si na sochu mačky od babičky. Vnútri bola tajná priehradka s náušnicami a prsteňom nie drahé, ale milé srdcu. Michal to považoval za blbosti. Možno to vyhodil? Zuzana otvorila balkónové dvere.
Čo tam hľadáš? ozval sa hlas svokry. Poď, zober si veci a choď!
Našla mačku, všetko bolo nedotknuté. Teraz mohla odísť.
Tu máš kľúče, dovidenia. Dúfam, že sa už neuvidíme.
Zuzana zamierila do práce. Bola na nemocenskej, ale požiadala o voľno.
Sme s tebou, povedal šéf Pavol. Ale bez teba je to ťažké. Tri týždne ti stačia? Zuzana zavrela oči a cítila, ako jej Pavlova ruka jemne stisla, vediac, že po takej bolesti jej nový život práve začína.Zuzana, medzi nami je po všetkom! povedal Michal chladným hlasom. Chcem skutočnú rodinu, deti. Ty mi to nemôžeš dať. Podal som žiadosť o rozvod. Máš tri dni na zbalenie svojich vecí. Keď odídeš, daj mi vedieť. Zostanem u mamy, kým upravím byt pre dieťa a jeho matku. Áno, nediv sa, moja nová priateľka čaká bábätko! Tri dni, Zuzana!
Zuzana mlčala a mala pocit, že sa jej svet rúca pod nohami. Čo by mu mohla povedať? Päť rokov sa snažili o dieťa, no tri tehotenstvá sa skončili tragicky. Lekári ju ubezpečili, že je zdravá, ale zakaždým sa vyskytol problém. Zuzana žila zdravo a počas tehotenstva bola ešte opatrnejšia. Naposledy sa zrútila v práci a sanitka nestihla prísť včas…
Dvere sa zabuchli za Michalom a Zuzana bez sily padla na pohovku. Nemala energiu na balenie. Kam ísť? Pred svadbou bývala u tety, ktorá už nežije, a byt predal jej bratranec. Vratiť sa do dediny v Rajci k domu babičky? Prenajať si niečo? A práca? Myšlienky jej vírili hlavou, no čas bežal.
Ráno sa otvorili dvere a vošla svokra Mária. Nespíš? Dobre, že nie, povedala stroho. Prišla som sa uistiť, či neberieš niečo, čo ti nepatrí.
Nechystám sa vziať staré ponožky tvojho syna, zamračila sa Zuzana. Chceš mi prepočítať veci?
Aká si drzá! Kedysi si bola taká milá. Ja som Michalovi povedala už po prvom tehotenstve, že nikdy nebudeš môcť porodiť.
Preto si prišla? Tak radšej mlč a pozoruj.
Prečo berieš ten servis? znepokojila sa svokra.
Je môj, od tety, spomienka na ňu.
Bude tu prázdno bez neho!
To ma netrápi. Aspoň budeš mať vnuka.
Vezmi si len to, čo ti patrí!
Notebook, kávovar a mikrovlnnú rúru mi darovali kolegovia. Auto som si kúpila pred svadbou. Tvoj syn má svoje.
Máš všetko potrebné, ale deti nedokážeš porodiť!
To nie je tvoja vec. Asi tak chcel Boh.
Nelutuješ? Možno si to urobila zámerne?
Hovoríš nezmysly. Nemôžem na to ani myslieť, lebo ma to bolí.
Zuzana sa rozhliadla okolo seba jej veci zmizli. Kefka, líčidlá, papuče Zabudla na niečo dôležité. Prítomnosť svokry ju rušila. Spomenula si na sochu mačky od babičky. Vnútri bola tajná priehradka s náušnicami a prsteňom nie drahé, ale milé srdcu. Michal to považoval za blbosti. Možno to vyhodil? Zuzana otvorila balkónové dvere.
Čo tam hľadáš? ozval sa hlas svokry. Poď, zober si veci a choď!
Našla mačku, všetko bolo nedotknuté. Teraz mohla odísť.
Tu máš kľúče, dovidenia. Dúfam, že sa už neuvidíme.
Zuzana zamierila do práce. Bola na nemocenskej, ale požiadala o voľno.
Sme s tebou, povedal šéf Pavol. Ale bez teba je to ťažké. Tri týždne ti stačia? Zuzana zavrela oči a cítila, ako jej Pavlova ruka jemne stisla, vediac, že po takej bolesti jej nový život práve začína.
