Som dôchodca predávam vianočky a pokúsili sa ma oklamať.
Stojím si tak na svojom stánku s vianočkami tam na rohu, kde som každý deň keď ku mne prídu dvaja chlapíci. Oblečení na úrovni, oblek, kravata, kožený kufrík. Takí, čo vyzerajú ako šéfovia, ale už z diaľky mi niečo na nich nesedí.
Dobré ráno, pani prihovoril sa mi jeden z nich s takým úsmevom, čo vám nasľubuje hory-doly, ale v skutočnosti by vás najradšej obral. Ste majiteľka tohto stánku?
Ja som, synku. Dám vám po jednej vianočke? Práve sú čerstvé a ešte teplé.
Nie, nie o to ide. Váš stánok stojí v zóne s vysokým obchodným záujmom a treba mať v poriadku papiere.
Vtedy mi už zasvietil alarm v hlave. Ale spravila som sa naivná.
Ach, zlatko, dať do poriadku Ja ledva držím v poriadku cukor v krvi aj tlak v norme. Minule mi povedala lekárka, že mám cholesterol až po strop. Vy máte cholesterol? Lebo ja mám, a môžem vám povedať, aké lieky na to dávajú
Pani, potrebujete len podpísať skočil mi do reči.
Ale nerozprávajte tak, nemali by ste skákať staršej do reči. Ako som vravela po tých tabletkách som celá opuchnutá ako balón na jarmoku. A moja dcéra, chuderka, sa rozvádza Jej muž je riadny darebák, ako aj môj prvý nebohý muž, pane mu daj ľahké oddychovanie Hoci aj za života bol rovnaký
Druhý už bol nervózny, vytiahol nejaké papiere.
Pani, ide o pokutu päťtisíc eur a
Päťtisíc?! Ach, dieťa moje, ledva naškrabem na nájom. Plyn viete koľko stojí? A elektrina? Najmladší vnuk, ten čo chce byť veterinár, ešte len na gympli je, mi vraví: Babi, nespúšťaj stále bojler. Lenže v mojich rokoch bez teplej vody to nejde, kosti ma bolia
Prosíme vás, vypočujte nás
Nie, vy mňa počúvajte. Viete čo to je predávať vianočky v šesťdesiatich ôsmich? Dôchodok mi nestačí ani na lieky. Mám reumu kolená, ruky, krk Niekedy dla bolesti nespím ani dve hodiny. A predsa som tu každý deň v daždi, snehu, horúčave. Keď neprídem nemám čo jesť. A vy mi hovoríte päťtisíc pokutu? To radšej tu odpadnem a budete mať vy problém!
Chlapi na seba pozreli. Už im tiekol pot po čele.
Mohli by sme mohli by sme spraviť splátkový kalendár
Splátky? Ja mám už splátky s bankou, s lekárňou, s obchodom. Dokonca so susedou na zub. Viete koľko stojí zub? Tri tisíc eur! A to u štátnej zubárky!
Jeden už si schovával papiere.
Ale počkajte, ešte som neskončila. Moja sestra chodí na dialýzu. Viete čo je to? Trikrát týždenne, štyri hodiny na prístroji. Utrpenie. Poistky všetko nepokryjú. Sme štyria súrodenci, dávame dokopy, ale ja zo vianočiek prispejem sto eur mesačne. A teraz pokuta? Za čo? Všetko mám v poriadku. Povolenie z mesta, prihlásené, dane platím hoci máličko, lebo málo zárobím. Aj zdravotnú kartičku mám. Ukážem vám?
Vytiahla som peňaženku plnú papierov.
Tu! Povolenie platí do budúceho roka. Podpísané, orazítkované. A vy ste z akého oddelenia, že ste hovorili?
Začali cúvať.
Aha, to ste nepovedali? Zvláštne, lebo ja nie som hlúpa. Predtým, než som začala predávať vianočky, pracovala som 35 rokov na magistráte práve v oddelení povolení. Viem presne, čo kto môže chcieť a viem, že žiadny úradník nechodí v lacnom obleku a nepýta si peniaze bez bloku.
A ešte niečo viem na rohu je kamera. A zať je u polície. On mi vybavil toto miesto, nech mám istotu. Chcete, zavolám mu? Je o tri ulice ďalej.
Chlapi skoro utekali.
Nie, pani, asi sa stala chyba
Zoberte si vianočky na cestu! kričala som za nimi. Aby ste videli, že nie som zlopamätná!
Stála zákazníčka sa išla zadusiť od smiechu.
Pol hodiny si ich držala na uzde!
Vieš, že polovica bol výmysel. Nemám cukrovku, dcéra je v pohode, sestra zdravá. Ale tí šmejdi si myslia, že keď si starý a chudobný, si automaticky aj sprostý.
A zať policajt?
To je pravda. Kamera tiež. A papiere bez debaty. Lebo byť chudobný je jedna vec, byť hlúpy druhá. Predávam vianočky, lebo dôchodky sú smiešne, nie preto, že neviem počítať.
Položil som na tanier tie obľúbené vianočky, s extra cukrom, a pokračoval vo svojom dni.
A čo myslíš ty robí z chudoby ľudí slabých, alebo skúsenosti a rozum sú viac než hociktorý diplom?
