V svete, kde všetko určujú značky a cenovky, sa ľudia často stratia medzi pozlátkom. Tento sen sa odohrával počas uzavretej charitatívnej noci v jednom z najluxusnejších hotelov v Bratislave.
V sále prezývanej Zlatý salón všetko žiarilo. Lýdia, zahalená v neónovo-zlatých šatách, a jej partner Samuel, si užívali vzácne slovenské víno a šírili medzi sebou ironický smiech. V tom sa však na prahu zjavila mladá žena menom Bohuslava. Na sebe mala obyčajný, opotrebovaný béžový kabát, no vyžarovala z nej nezvyčajná pokojnosť. Jej topánky už dávno stratili lesk.
Lýdia, so zdvihnutým nosom, Bohuslave zastúpila cestu. Jej zrak spočinul na starých topánkach, ústa sa jej skrútili do pohŕdavého úškrnu. Samuel k nej privolal šepotom, ktorý však v snovom šalme jasne zaznel ako zvon:
Naozaj dnes chyžné zabudli, kde je zadný vchod hotela?
Lýdia sa prepchala bližšie a s predstavenou eleganciou, ktorá v snoch pripomínala skôr grimasu, zasyčala:
Zlatko, polievku zadarmo rozdávajú o tri bloky ďalej. Kazíš atmosféru mojej slávnosti.
Bohuslava, akoby sa podlahy zmenili na hladkú rieku a pohľady hostí rozplývali v opare, neodvrátila zrak. Stála nehybne a pokojne, jej mlčanie bolo silnejšie ako všetko zlato a krištáľ okolo.
Vtedy sa objavil postarší pán v blyšťavom smokingu pán Chovanec, správca nadácie. Okolité hlasy utíchli a on preplával sálu priamo k Bohuslave. Lýdia a Samuel už pripravovali úklon, namiesto toho však Chovanec oblúkom obišiel ich výhľad a uklonil sa mladej žene:
Pani Hudecová! Ospravedlňujeme sa, váš súkromný lietadlo pristálo skôr, ako sme čakali. Dokumenty k akvizícii holdingu sú pripravené na váš podpis.
Obraz sa rozostril, Lýdiina tvár stuhla, pohár s vínom jej vypadol z ruky a rozbil sa o mramorový podklad, z ktorého vystúpila vôňa levandule a prach minulosti.
Bohuslava si bez slova a stále v starom kabáte prevzala pero od asistenta a s veľkým gestom podpísala papiere, akoby podpisovala nielen zmluvu, ale aj nové sny.
Potom sa obrátila k Lýdii, hlas mala jemný, ale ostrý ako januárový vietor medzi Malými Karpatmi:
Mimochodom, Lýdia, toto už nie je vaša udalosť. Práve som kúpila tento hotel aj firmu vášho manžela. Vaša predstava o estetike do môjho sveta už nezapadá. Prosím, pán v uniforme, odprevádzajte ich.
Samuel a Lýdia sa zmenili na bledé tiene, zatiaľ čo ochranka ich s noblesou sprevádzala z miestnosti.
Poučenie zápisu v snovej hmle: Nikdy nesúď ľudí podľa kabáta. Možno sa pod tým najstarším ukrýva niekto, kto zajtra rozhodne o osude celého tvojho sveta.
