Zvonček vytrhol Zuzku z večere. Varenie pre seba bolo pre ňu vzácne. Ráno si vystačila s hrnkom kávy, na obed chodila do práce do kaviarne, večer mala pohár kefíru alebo čaj so sušienkami. Ak mala veľký hlad, usmažila si vajíčka. O víkendoch chodila k rodičom. Mama jej vždy dala plastové boxy s jedlom – odmietnuť bolo ako vyhlásiť vojnu.
Zuzka dopíjala kefír, keď sa z izby ozvala otravne veselá melódia mobilu. Rozmýšľala, že by mala konečne zmeniť zvuk na pokojnejší. Táto melódia jej vŕtala v hlave, dráždila nervy. Nezniesla to, odložila pohár a išla k telefónu. Neznáme číslo, ale keby sa niekto tak snažil dovolať, muselo to byť dôležité. Zuzka prijala hovor.
„Ahoj. Už som ani nedúfala,“ ozval sa v telefóne hlas, ktorý poznala až príliš dobre. Koľko rokov prešlo, a predsa ho spoznala okamžite. *Zlož to!* prikázal jej vnútorný hlas.
„Prosím, neukončuj. Musím s tebou hovoriť,“ poponáhľala sa bývalá kamarátka, akoby odhadla Zuzkine myšlienaky.
Zuzka mlčala a čakala.
„Nemám sa na koho obrátiť. Len ty mi môžeš pomôcť. Povedz mi adresu, prídem. Vertej, je to vážne,“ dodala Mária po malom tichu.
Niečo sa stalo. Mária by nezavolala len tak. Kedysi boli nerozdeliteľné kamarátky, v inom živote.
„Dobre, pošlem ti SMS,“ povedala Zuzka a zavesila.
Srdce jej úzkostlivo búšilo. Prečo? Písala adresu, ale prsty sa jej triasli. Mária okamžite odpovedala: *Čakaj.*
Zuzka sa vrátila do kuchyne, umyla pohár a posadila sa za stôl.
Koľko rokov odháňala všetky spomienky na bývalú kamarátku. Myslela si, že odpustila, zabudla, upokojila sa. Ale tento telefonát ako búrka vyvolal záplavu spomienok, ktoré sa na ňu zvalili ako lavína z hôr.
***
Mame sa veľmi páčil film *Školský valčík*. Ríša sa už dávno rozpadla, ale film žije dodnes, rovnako aktuálny ako kedysi. Mama pomenovala Zuzku podľa hlavnej hrdinky. Keď pri predstavovaní Zuzka povedala svoje meno, každý si hneď spomenul na film.
Na rozdiel od herečky, ktorá stvárnila hlavnú úlohu, Zuzka nebola krásavica. Vlasy svetlohnedé ako riasy, oči malé, sivé. Vadila jej aj postava. Prsia malé, kvôli tomu mala komplexy. „Ešte ti dorastú,“ upokojovala ju mama.
A Márii mali prsia pekné, vysoko nesené. S hrdosťou ich nosila pred sebou. Pohľady chlapcov sa na ne vždy zarazili, ako prilepené.
Každé letné prázdniny posielali Zuzku k starej mame na dedinu. Dedina sa už dávno zmenila na chataOsud však ukázal, že najväčšie šťastie čaká Zuzku práve tam, kde ho nikdy nehľadala – v jednoduchom živote s Vladimírom a s Aljošom, ktorí sa stali jej novou rodinou.
