Denník, február
Stará slonica, ktorú teraz voláme Božena, prežila väčšinu svojho života v zajatí, kam sa dostala ešte ako mláďa vyrvaná z voľnej prírody. Odvtedy bola nútená celé dni stáť na nohách a voziť turistov po okolí Budimíru, namiesto toho, aby mohla žiť ako skutočný slon v prírode. Až tento rok sa Božene podarilo dostať slobodu a začať novú etapu života.
Keď som sa dnes pozhováral s kolegami z občianskeho združenia Zachráň slona, s veľkou úľavou sme konštatovali, že nadišiel čas, aby sa o Boženu konečne niekto poriadne postaral a doprial jej pokoj i oddych. Zorganizovali sme záchrannú akciu, počas ktorej sme ju odviezli z miesta, kde roky trpela, a poskytli jej nové útočisko v Slovenskom sloneckom rehabilitačnom parku pri Žiline.
Keď sme Boženu priviezli, bola slabá, spod očí jej vytŕčali kosti, nemala už zuby a jej pokožka bola suchá a popraskaná. No teraz bola obklopená láskavým tímom odborníkov, ktorí jej poskytli bezpečie i liečbu.
Zamestnanci zo stanice mi rozprávali, že mnohé slony prichádzajú do parku zničené, plné strachu a nedôvery voči ľuďom. Boja sa čo i len ľahnúť na zem a oddýchnuť si. Našťastie, Božene nebolo potrebné nič vysvetľovať 80 rokov, počas ktorých nemohla dopriať odpočinok svojim nohám, ju doslova vyčerpalo.
Po prvej noci, keď konečne spala nerušene a v pokoji, už sa ráno nedokázala bez pomoci postaviť na nohy. Všetci sme si to rýchlo všimli a poskytli jej potrebnú starostlivosť. Momentálne sa stále zoznamuje s novým prostredím, sledujeme ju každú chvíľu a snažíme sa jej prechod na nový život čo najviac uľahčiť.
Boženu čaká ešte dlhá cesta k ozdraveniu po všetkom trápení, ktoré zažila. No vďaka výživnej strave, pomalým prechádzkam na čerstvom vzduchu a liečebným kúpeľom v bahne sa jej stav postupne zlepšuje. Teraz už Božena žije život, aký si zaslúžila už dávno pokojný a slobodný, ako to prislúcha nádhernému zvieraťu. Dnes som mal pocit, akoby slza v jej oku bola slzou radosti.
