Skvelá správa
Zuzana sa ponáhľala domov. Mala výbornú správu pre manžela, nie len dobrú, ale skvelú. Toto treba osláviť. Cestou zastala v obchode a kúpila fľašku vína. Večer pripraví večeru, vypijú… snívala si Zuzana.
“Janko, som doma!” zavolala, keď vošla do malého bytu. Netrebalo kričať, z každého kúta bytu bolo počuť, ako cvakol zámok. Ale radosť ju preplávala, nedokázala ju potlačiť.
Janko neochotne vyšiel jej ústrety.
“Mám takú novinku! Rýchlo pripravím večeru, sadneme si a oslávime. Dokonca som kúpila víno. Pozri.” Zuzana vytiahla z tašky fľašu a ukázala ju, nevšímajúc si mužov napätý pohľad. “Daj to do kuchyne, ja sa medzitým prezlečiem.” Prešla popri manželovi ku skrini, otvorila dvierka a prezliekla sa za nimi ako za paravánom. Obliekla si krátky župan, ktorý sa mužovi páčil, upravila si vlasy a zavrela skriňu.
Janko sedel pred televízorom s vypnutým zvukom, hľadel cez obrazovku. Zuzana sa k nemu povedla.
“Čo sa stalo? Mame je znova zle?” opatrne sa spýtala.
Muž neodpovedal. Zuzana si sadla vedľa neho, priložila svoju dlaň na jeho ruku.
“Čokoľvek sa stalo, poradíme si. Dostala som…” Zuzana nestačila dopovedať, Janko si ruku odtiahol a prudko vstal z gauča. “Dobre, povieš neskôr. Idem pripraviť večeru.”
Zuzana restovala zemiaky a trápila sa neistotou. Vedela, že opýtať sa je zbytočné. Radostná nálada zmizla. Víno bola zlá myšlienka. Ale ako mohla vedieť…
S Jankom boli zosobášení len rok a pol. On už pracoval vo veľkej stavebnej firme, Zuzana písala diplomovú prácu. Žili z jeho výplaty, preto si prenajali malý byt, zatiaľ im stačil.
Časť výplaty posielal svojej mame, žila v inom meste a často chorievala, na lieky išlo veľa peňazí. Keď Zuzana dostala diplom a našla si prácu, začali si aj trochu odkladať na vlastný byt, aj keď takýmto tempom by sa nikdy nedočkali.
Nocami snívali, že raz si založia vlastnú firmu. Janko bude navrhovať domy, chaty, a Zuzana ich dotvorí, venovať sa dizajnu interiérov. Ale na to potrebovali skúsenosti. Ľudia neprídu do neznámej firmy. Treba odporúčania. Vtedy si kúpia veľký byt, budú mať deti…
Ale zatiaľ Zuzanej zverovali len malé, nudné projekty, kde nemohla ukázať svoj talent a vkus, prejaviť iniciatívu. Všetko robila rýchlo a presne, pracovala s nadšením, aj keď jej neplatili veľa. Verila, že raz si jej všimnú, zveria jej väčší, zaujímavý projekt, kde sa plno preukáže. A potom budú mať všetko – byt, ktorý si sama zariadi, auto, nábytok…
A práve dnes ju šéf zavolal a povedal, že jej chce zveriť jeden vážny projekt. Treba prerobiť byt, zariadiť ho. Jedna zámožná pani chce darovať synovi na svadbu. Svadba je o mesiac. Zuzana je zbavená všetkých ostatných projektov, má sa venovať len tomuto, aby stihla termín. Za rýchlosť dostane zvláštnu odmenu.
Zuzana bola presvedčená, že to zvládne. Hlavou jej lietalo množstvo nápadov, urobí to, ako pre seba. Už si predstavovala ten byt – útulný aj”O mesiac neskôr, keď už mala plné ruky práce s novými projektami a Janko bol len vzdialenou spomienkou, Zuzana si uvedomila, že život pokračuje aj bez neho a radosť z jej úspechov bola sladšia ako víno, ktoré raz chcela s ním osláviť.”
