Test chamtivosti
“Takže si sa rozhodol otestovať Vieru?” spýtal sa Makara jeho kamarát s úsmevom. “Správne! Inak by si narazil na ďalšiu lovkyňu bohatstva, pre ktorú nie si ty dôležitý, ale nuly na tvojom bankovom účte.”
“Nehovor mi o tom,” zachmúril sa chalan. Jeho posledná priateľka bola presne taká! Vytiahla z neho kopu peňazí! Našťastie mu včas otvorili oči a zbavil sa takéhoto bremena. “Vierka vyzerá ako jednoduché dievča, žiadna veľká hviezda. Ale nikdy nevieš… Ak test prejde, čaká ju najluxusnejšia svadba a život plný obchodov, kozmetických salónov a exotických dovoleniek.”
Makar si všetko dopodrobna naplánoval! Prenajal si malý byt, ktorý mu pripadal ako psia búda, požičal si domáce auto, aj keď sa mu pri pohľade naň zdráhalo, a obliekol sa do oblečenia, aké nosí polovica krajiny. Snažil sa pôsobiť čo najpriemernejšie, aby dievča ani len netušilo. Možno niekde urobil chybu, ale Viera to buď nepostrehla, alebo predstierala, že si nič nevšimla.
“Vierka si myslí, že robím ako obyčajný manažér, šetrím na hypotéku,” povedal chalan, na čo sa obaja zasmiali. Makar si mohol kúpiť penthouse v centre mesta kedykoľvek. Dobré byť synom bohatých rodičov! “A áno, je presvedčená, že som sirota.”
“No ty máš predstavivosť! Ako si sa ešte neprepukol? Ty predsa nevieš, ako žijú obyčajní ľudia! Od detstva máš osobného vodiča, súkromné školy, služobníctvo…”
“Poradil som sa s jedným chlapíkom z ochranky. Za pár eur mi všetko vysvetlil,” Makar sa pozrel na hodinky a vstal. “Dobre, čas sa prezliecť a ísť pre Vieru. Sľúbil som, že ju dnes vyzdvihnem po škole. Možno zajdeme niekam na kávu.”
“Daj pozor, neotrav sa,” zasmial sa kamarát. “Na takú stravu predsa nie si zvyknutý.”
*************************
Makar netrpezlivo čakal na dievča, v ruke svíral najlacnejšiu kyticu, akú našiel v stánku. Pre neho bola táto suma taká malá, že za kávu dával väčšie částky. Ale musel udržať obraz šetrného chalana, takže zniesol pohŕdavý pohľad predavačky a ani slovo nepovedal.
A tu ide Viera. Dnes vyzerala podivne! Bledá ako stena, nevšímajúc si okolie. Takmer plače!
“Čo sa stalo?” znepokojene sa spýtal. Nie je možné, že by ju niekto urazil? “Vierka, čo je?”
Makár objal vzlykajúce dievča a bol z celej situácie zmätený. Potom si pamätal, že Viera hovorila o otcovej chorobe. Možno to bolo vážnejšie, ako lekári povedali.
“Je to s otcom?” Viera len prikyvla, nedokázala hovoriť. “Poďme do kaviarne. Môžeme si pokojne porozprávať.”
Ukázalo sa, že mal pravdu. Dievčin otec potreboval operáciu, ktorá nebola zložitá, ale jeho vek situáciu sťažoval. A lekár priamo povedal, že šance na uzdravenie by výrazne vzrástli, keby mu dali určitú sumu peňazí.
“Desaťtisíc eur! Desať!” Viera bola plná emócií a nevšimla si Makarov úsmev. Túto sumu mohol minúť za jeden večer v reštaurácii. “A kde to teraz vezmeme? Všetko ideme do liekov!”
“Rád by som pomohol, ale nemôžem vybrať peniaze z účtu, veľa by som stratil,” snažil sa vyzerať smutne. “A vôbec, si si istá, že treba platiť?”
“Samozrejme,” utierala si slzy. “Zdravie otca je dôležitejšie ako peniaze!”
“Ale zamysli sa,” začal Makár jemne, “ak teraz zaplatíš, potom sa k tvojmu otcovi nikto z personálu ani nepozrie bez úplatku! Podaj sťažnosť na ministerstve! Nemôžeš dovoliť, aby títo ľudia profitovali z cudzieho utrpenia!”
“Nedokážeme nič dostať, a otec nemusí prežiť!”
Viera rýchlo pochopila, že pomoc od neho nepríde. Nečakala od neho nič… Vedela, že nemá právo žiadať. Navyše, tušila, že Makár klame. Videl, ako vytiahol z peňaženky veľké bankovky.
Nuž, zostáva posledná možnosť. Otca nenechá bez operácie! Aj keby kvôli tomu musela prestať študovať! Nech je na štvrtom ročníku, bez jedinej trojky v indexe.
Rodina je dôležitejšia.
*************************
Tri týždne neskôr.
Viera mala dnes skvelú náladu. Otec sa pevne uzdravoval a ona našla celkom slušnú prácu. Vzdelanie si určite dokončí, len o čosi neskôr! Svoju budúcnosť si nechce pokaziť.
Makár jej dokonca napísal, že ju čaká prekvapenie. Čo to asi bude? Stratila sa v dohadoch.
Ale jej nálada rýchlo klesla…
“Prešla si testom,” chalan mal na sebe značkové oblečenie, na ruke mu blikali drahé hodinky a auto za ním spôsobovalo slintanie väčšine okoloidúcich mužov. “Teraz som si naisto istý, že si so mnou nie kvôli peniazom. Takže si ma vezmi!”
Koleno síce nekľakol, ale v ruke držal červenú sametovú krabičku. Viera, ktorá len s ťažkosťou potláčala hnev, hľadela na diamanty, ktoré sa v slnku mihotali všetkými farbami dúhy.
“Prsteň stojí pol milióna,” chválil sa. “Zasluhuješ si ho! Urobíme najluxusnejšiu svadbu, nič ti nebude chýbať…”
Hlasná facka prerušila jeho reč. Viera sa držala len silou vôle! Nerozumela, ako ju mohol takto zahrať! Tento prsteň bol päťkrát drahší ako suma, ktorá zachránila život jej otcovi! Ak s ňou chcel byť naozaj, prečo sa nepriznal skôr? Mohla by študovať!
“Čo je s tebou?” šokovane vykríkol. Čakal výskev šťastia, nie horúcu tvár.
“Choď… čo najďalej!”
Viera sa s ním už nikdy nerozprávala.
