Zlomené sny a vianočné zázraky
Zuzana chodila s Erikom viac než rok. Ich stretnutia boli také zriedkavé, že si ich mohla označiť v kalendári červenou fixkou ako sviatky. Žil v Bratislave, do malého mestečka pri Nitre prichádzal len kvôli práci. Spolu snívali o budúcnosti a tento Silvester mali rozhodnúť, kto sa ku komu presťahuje. Ale zrazu zazvonil telefón. Zuzana sa trhla prekvapením – volal Erik!
„Ahoj, drahý,“ povedala, snažiac sa znieť nežne, napriek zmatku, ktorý ju obklopoval.
V sluchátku sa však ozval ostrý ženský hlas:
„No, servus, rozvrátenka rodín!“
Zuzana stuhla, nedokázala vydať ani slovo.
Tento predsilvestrovský deň išlo všetko proti nej. Ráno jej volali z práce a žiadali, aby okamžite prišla podpísať zmluvu so zahraničnými partnermi. Nikoho netrápili Zuzaniny plány, keď mala ráno objednaného kaderníka. Riaditeľ firmy sa vznášal niekde na pláži, zatiaľ čo ona sa zamračila, zamrmlala pár pekných slovíčok, zavolala si taxík a išla do kancelárie.
Keď vychádzala z obchodného centra, spomenula si, že mala vyzdvihnúť šaty od kamarátky Jany, ktorá pracovala ako krajčírka. Šaty, ktoré si kúpila na silvestrovský večer, zrazu viseli ako vrece. Zuzana radšej verila, že schudla, než že látka bola lacná. Vyzvonia Janu:
„Janka, prepáč, úplne som zabudla na tie šaty!“
„Zuzka, kde si bola? Hodinu som sa ti snažila dovolať!“ kričala Jana cez hluk na vlakovej stanici.
„To všetko náš riaditeľ,“ vzdychla si Zuzana. „No a tie šaty? Môžem zastaviť?“
„Zuzka, prepáč,“ hlas sa jej zatriasol. „Sme už na stanici, vlak odchádza za pol hodiny.“
Zuzana zložila telefón a cítila, ako sa jej nádej rozpadá. „Dobre,“ pomyslela si, „bez šiat, bez účesu, ale Silvester je predsa len Silvester. Erik čoskoro príde a strávime tú noc spolu. Nie je to také zlé.“
Napriek svojím šestnástim rokom zostala Zuzana romantickou dušou, veriacou v zázraky. Aj po strašnom dni dúfala, že silvestrovská noc jej prinesie čarovnú chvíľu.
Keď telefón zazvonil znova, trhla sa, pohĺbená do svojich snov. Keď videla Erikovo meno, nadýchla sa, aby jej hlas znel radostne.
„Ahoj, drahý,“ začala.
„No, servus, rozvrátenka rodín!“ prerušil ju ženský hlas. „Myslela si, že ťa opustí rodinu pre teba? Zabudni na jeho číslo, inak budeš ľutovať!“
Hovor sa prerušil a v Zuzaninej hlave sa roztočil vír. Zriedkavé stretnutia, ticho cez víkendy, Erikove podivné poznámky – všetko do seba zapadlo ako temná mozaika. Pomaly kráčala k zastávke, oprela sa o lampu a hľadela do prázdna. Slovo „rozvrátenka“ ju zasiahlo ako kladivo. Jej svet sa rozpadol v jednom okamihu. Starý rok odchádzal, odnášajúc so sebou všetko, čomu verila.
„Slečna, ste v poriadku?“ hlasný hlas ju vyrval z úžasu. Pred ňou stál muž s hustými fúzmi, v červenej kožušine s bielym golierom.
„Nie,“ zašepkala Zuzana, s námahou držiac slzy. „A vy ste kto?“
„Dedo Mráz, kto iný!“ zaškrípal so smiechom. „Poďte do auta, zmrznete tu!“
Chytil ju pod ruku a viedol k autu. Zuzana, omráčená, nestihla protestovať. Auto sa rozbehlo a ona, spamätaná, zakríkala:
„Zastavte! Kam ma veziete? Pustite ma von!“
Vodič poslušne odbočil na krajnicu a otočil sa k nej:
„Chcel som pomôcť. Išiel som do kaviarenne, ponúknuť vám horúci čaj. Stáli ste na mraze, celá mimo. Silvester je za rohom a ja, viete, som tak trochu Dedo Mráz.“
Posledná veta znelá trápne, ale prekvapivo sa Zuzana rozosmiaSmiech jej uvoľnil srdce a v tom okamihu pochopila, že náhody nie sú náhody, ale začiatky nových príbehov.
