Šimon pricestoval na dedinu navštíviť svoju tetu, staršiu sestru jeho mamy. Pred smrťou ho mama poprosila, aby na ňu dohliadol.
Teta Lívia bola malinká, staručká ženička. Šimon jej už niekoľkokrát navrhol, aby sa presťahovala k nim do mesta. Hovoril jej, že tam bude mať vlastnú izbu, bude môcť vychádzať na dvor, kde bývajú aj iné staré pani, a určite by jej tam nebolo smutno. Lenže Lívia ani počuť nechcela o tom, že by opustila svoj rodný dom.
A tak mu nezostávalo nič iné, len si každé tri mesiace vybaviť v práci päť neplatených dní a pricestovať za ňou. Dva dni šli na cestu a tri sa venoval domácej práci a pomoci tete. Našťastie bol Šimon vedúcim oddelenia, takže si takéto krátke voľná mohol dovoliť.
A navyše šéf firmy bol jeho kamarát. Tento rok však preveľmi nestíhal, a tak došiel až v apríli, lebo v marci toho bolo v práci priveľa.
Teta po zime veľmi schudla, jej suseda, teta Marína, vravela, že jej museli dvakrát volať záchranku:
A prečo ste mi nedali vedieť? Vždy, keď som volal, tvrdili ste, že je všetko v poriadku.
Veď mi sľúbila, že ti nič neprezradím, neznepokojujem ťa v práci. Vraj: ak umriem, tak sa dozvieš, vzdychla Marína.
Šimon zašiel do obchodu kúpiť cukor a soľ, ako mu teta nakázala. Dokúpil aj ostatné cestoviny, konzervy, zahustené mlieko. Keď sa vrátil domov, pred verajami sedelo šteniatko ovčiaka, takého päťmesačného.
Bol trochu nezvyčajný veľká hlava, predĺžená papuľa.
Teta Lívia, odkiaľ máš psa?
Prišiel minulý mesiac. Otvorila som bránku, on len sedel a triasol sa, celý vychudnutý. Ja som ho vykŕmila. Nech tu nie je prázdno.
Šimon pohladil šteniatko po hlave, ono mu s dôverou položilo papuľu na kolená. Veľmi mal rád psy, vždy po jednom túžil ako dieťa.
Rodičia mu to však nedovolili. Teraz tiež nemal na psa čas. Manželka raz doniesla mačku, bývala s nimi tri roky a potom zmizla. Deti s Ivetou nikdy nemali, už sa s tým obaja zmierili. Žili pre seba, často cestovali.
Ako voláš toho tvojho tuláka?
Timo. Tak sa volal predtým môj kocúr.
Šimon sa zasmial:
Si istá, že je normálne volať psa menom pre mačku?
Čo tam po tom, počúva na to.
Kým Šimon pobudol u tety, Timo mu všade chodil za pätami. Prišlo na rozlúčku, Šimon poprosil tetu, nech mu neklame, keď jej bude zle, nech mu zavolá, a ak bude potrebovať lieky, nech to neodkladá a ozve sa.
Už ťa len zbytočne unavujem tými cestami, , hlesla, ale už to nebude dlho.
Teta Lívia, nehovorte tak, čím dlhšie tu budete, tým lepšie. Nijaká ťarcha pre mňa nie ste.
Šimon, môžem ťa o niečo poprosiť? Ak umriem, nenechaj Tima na pospas. Je to živá duša, prosím.
Sľubujem, že ho nenechám. Niekomu ho dám.
Nie, vezmi si ho sám. Myslím, že neprišiel len tak náhodou.
A pes sa mu znovu oprel o kolená, potom zdvihol hlavu a pozeral mu uprene do očí.
No dobre, teta Lívia, ak niečo, Tima si vezmem k sebe.
O mesiac teta zomrela. Šimon ju pochoval, so susedmi odžil deväť dní. Potom sa s Timom spolu vybrali na cintorín, rozlúčili sa.
Prišiel čas vrátiť sa do mesta. Šimon kúpil náhubok a vôdzku, vybrali sa na vlakovú stanicu.
Kúpil lístky do vozňa, kde sú povolené zvieratá. No akonáhle vstúpili do kupé, pes sa okamžite rozčúlil, zaštekal na muža sediaceho pri okne.
Ten sa otočil, začudovane vytreštil oči:
No toto, už aj s vlkmi cestujú?!
Človeče, nejako viac pili ste dnes? Veď je to môj pes Timo.
Ale Timo je pravý vlk! Som poľovník, takéto šelmy poznám.
Timo znovu vyceril zuby.
Odveď si toho tvora, lebo inak ho odprásknem.
Radšej si daj pokoj, pokiaľ chceš dožiť do stanice. Ty si nás nevšímaj a všetko bude v poriadku.
Radšej si posedím v chodbe, mám do stanice hodinu.
Zostali v kupé sami. Šimon sa na psa zahľadel a akoby mu Timo vedel odpovedať, spýtal sa:
Čo ty, Timo, si vážne vlk? pes položil papuľu na kolená a vrtel chvostom. Aj keby si bol vlk, si výborný.
Do kupé nakukla sprievodkyňa:
Čo to máte? Vlk alebo ovčiaka?
Ten ujo si vymýšľa, je to špeciálny ovčiak, pracuje so mnou ako pátrač.
Tak potom v poriadku. Máte naňho papiere?
Samozrejme, hneď ukážem.
Šimon prehrabával vrecká, potom zahral údiv na psa i sprievodkyňu naraz:
Timo, tvoje papiere som zabudol pri pokladni, keď sme kupovali lístok. Chápete, však by nám inak lístok nepredali, povedal sprievodkyni.
Jasné, prikývla.
Papiere mu však nikto nekontroloval, lebo pri pokladni bola dcéra susedky tety Maríny. Ráno prišli domov. Ešte v ten deň vzal Šimon Tima na prehliadku k veterinárke, čo mala ambulanciu na rohu. Hneď sa ho spýtala:
Ste z cirkusu?
Nie, čo vás to napadlo?
Lebo máte vlka.
Šimon si povzdychol:
Vlk, ale nie z cirkusu, z dediny. Teta zomrela a prosila ma, aby som si ho vzal, tak som splnil jej prianie.
Veterinárka prešla bližšie a s istotou skonštatovala:
Je to kríženec, jeden z rodičov je nemecký ovčiak. Vlko-pes, tieto tvory majú dobrú povahu, sú pokojné, verné i prítulné. Môžete byť pokojný. Dáme mu očkovanie a zaregistrujeme ho, aby ste nemali v budúcnosti problémy.
Manželka sa do Tima veľmi zamilovala, sama ho kúpala, kŕmila a venčila. Prešlo desať mesiacov. Počas vianočných prázdnin sa Ivetka rozhodla večer poprechádzať, načerpala doma dusna. So Timom išla do parku, len desať minút od bytu.
Keď sa túlali cestičkami, Timo zrazu nastražil uši a vrhol sa do tmy.
Iveta ho volala, kričala, no zmizol na päť až sedem minút. Keď už chcela volať Šimonovi, zbadala Tima, ako ťahá v zuboch balíček.
Ihneď k nemu pribehla bol to novorodenec a ešte žil. Hoci Iveta bola lekárka, okamžite zavolala sanitku aj políciu.
Všetci dorazili rýchlo. Iveta nemohla s dieťaťom odísť, lebo bola s psom, ale keď ho doviezla domov, vybrala sa za malou s manželom do nemocnice. Tam im povedali, že je to dievčatko Valéria, asi mesačná, a je zdravá.
Pri nej bola lístoček: volá sa Valéria a mama prosí, aby ju dali do dobrých rúk. Iveta si ju vyžiadala vidieť a hneď jej patrilo srdce.
So Šimonom si vymenili pohľady, pochopil jej nemú prosbu, prikývol. Manželka zahlásila, že je doktorka, a že si ju adoptujú, nech ju nikam neposielajú.
Dva mesiace na to už s nimi doma bývala nájdená Valéria, ktorú priviedol tulák Timo. Tak ako teta Lívia tušila neprišiel k nej náhodou…
Šimon prišiel na vidiek navštíviť svoju tetu, staršiu sestru mamy, o ktorú ho mama pred svojou smrťou prosila, aby sa o ňu postaral.
