– Janko, vpusti ma dnu. Vpusti! Ja som tvoja matka! Musíš mi dať peniaze, inak ma nevezmú späť, – ozývalo sa monotónne buchanie na dvere, kričanie neprestávalo, – musíš to urobiť!
Janko sa oprel o dvere zvnútra a zatvoril oči. Nie, neotvorí! Stačilo, že celé detstvo žil s nálepkou „iný ako ostatní“.
Prešiel do izby, zvalil sa na posteľ, nasadil si slúchadlá a pustil si hudbu čo najhlasnejšie.
Svoje skoré detstvo si Janko pamätal len málo. Zdalo sa mu, že na piate narodeniny dostal autíčko na ovládanie, bola torta a kamaráti zo školky. Otec vtedy ešte bol s nimi.
Potom sa k nim do domu nasťahovali ľudia z tej divnej organizácie. A s tým sa pre chlapca skončili všetky sviatky.
Jeho matka podľahla vplyvu bratstva celkom rýchlo. Otec na pozadí jej pobláznenia odišiel z rodiny, dal rozvod a dobrovoľne sa zaviazaľ platiť na syna nejaké peniaze.
Ale ani tie nešli na to, aby dieťa obliekli alebo obuli. Už odmala mu bratstvo pripomínalo chobotnicu, ktorá čaká na svoju korisť.
Navonok je pokojná a nezvyčajná. A potom raz—a už sa z tých chápanlivých chápadiel nedostaneš.
Jankove šieste narodeniny sa už neslávili. Rovnako ako ďalších 10, pretože v organizácii to nebolo považované za sviatok.
Namiesto toho boli spoločné „výnimočné dni“, kedy sa dalo zjesť niečo chutné. Inak chlapec s matkou chodili po domoch a rozprávali o učení spolu s ostatnými obrátenými.
Byť rýchlo predala, pomohli právnici bratstva. Janko zostal prakticky bez…hm, s trvalým pobytom v baraku niekde v odľahlej dedine.
Peniaze, samozrejme, išli do komunity.
Celé jeho školské roky žili v spoločnej izbe s inými ženami s deťmi. Oblečenie mali z takzvanej „humanitárnej pomoci“ zo zahraničia. A nekonečne kázali.
V škole sa mu smiali, on sa bil, a za to dostal dvojitú odplatu: najprv vonku, potom v komunite za potrhané oblečenie a za to, že nekázal dosť usilovne.
Stručne povedané, chlapca považovali za beznádejného, za zbytočnú záťaž. A toho využil. V šestnástich utiekol do mesta tisíc kilometrov od svojho rodného kraja.
Študoval na strednej škole, skoro začal pracovať, potom bol vysoká. Teraz je úspešný programátor, nedávno si kúpil byt.
Ale ten strach, ktorý ho prenasledoval roky, sa naplnil. Matka a jej náboženskí fanatici ho opäť našli. Považovali ho za pohodlnú obeť, ktorú sa dá dojiť.
***
Všetko začalo pred týždňom, keď matka, ktorú sotva spoznal, na neho počka
