” Veď si u nás samostatná!” povedali rodičia a potajme darovali trojizbový byt mladšej sestre.
Jana kráčala po nákupnom centre s košíkom, keď ju niekto zavolal:
” Anka! Ahoj!”
Otočila sa a spoznala Martinku, kamarátku sestry. Usmiala sa a natiahla sa do objatia.
” Ako sa máš? Počuj, chcela som sa opýtať, čo dať Zuzke do nového bytu? Vyšiel jej pekný, trojizbák v centre!”
” Aký nový byt?”
Košík sa zastavil sám.
” No predsa ten, čo dostala od babky! Hovorí, že jej ho rodičia darovali. Tvoja sestrička má šťastie!”
Janu vnútri všetko stislo. Ten byt rodičia tri roky prenajímali poznala nájomníkov aj po mene.
A vždy si tajne dúfala, že ho raz predajú, peniaze rozdelia a ona si predčasne splatí hypotéku.
” Už sa tam nasťahovala?”
” Ešte nie, len sa balí. Ale budúci týždeň robí oslavu.”
Za hodinu Jana stála pred dverami Zuzkinho garsónky v sídlisku. Zvonček nefungoval, tak zaklopala.
” Anka?” Zuzka otvorila v montérkach, s zaparenou tvárou, v rukách handričku. ” Prečo nezvoníš?”
” Stretla som Martinku a pýtala sa, čo ti kúpiť do nového bytu.”
Handrička spadla na zem. Zuzka ju rýchlo zdvihla, utrela si ruky a ustúpila dovnútra.
” Počkaj chvíľu, len si… sadnem.”
Dvere sa zatvorili, ale zvuková izolácia v paneláku je mizerná. Jana jasne počula:
” Mami? Anka už vie… Áno, o byte… Prišla za mnou… Čo mám robiť?”
Jana sa obzerala. Všade krabice: “Riady”, “Knihy”, “Oblečenie”. Na gauči stĺp dokumentov.
Zuzka vyšla s napätým výrazom.
” Počuj, nerob z toho tragédiu. Si dospelá, máš vlastné bývanie.”
” Zuzka, dostala si skoro tristo tisíc. Tak jednoducho?”
” No a čo? Darovali mi to zobrala som. Ty by si odmietla?”
” Možno nie. Ale neklamala by som vlastnej sestre.”
” Neklamala som! Len… som ti nepovedala.”
” A v čom je rozdiel?”
Zuzka si sadla na gauč a zakryla si tvár.
” Anka, čo chceš? Vrátiť byt? Už som objednala rekonštrukciu, najala dizajnéra.”
” Nič nechcem. Len teraz viem, kto som v tejto rodine.”
” No tak prestaň! Si samostatná, silná. Ja som vydatá, Ján stratil prácu, my to potrebovali viac.”
” Ján stratil prácu? Kedy?”
” No… minulý rok. Povedali sme to rodičom a oni sa rozhodli pomôcť.”
Jana pomaly prikývla. Takže rodičom klamali aj o dôvodoch.
” A moju hypotéku do pätdesiatich ste zohľadnili, keď ste riešili, komu treba viac?”
” Anka, no tak! Byt je môj, bodka. Neber si cudzie.”
Jana sa otočila a vyšla.
” Takto to necháš? Urazíš sa a hotovo?”
” Neurazím sa, Zuzka. Len ťa už poznám.”
Doma Jana zavolala matke.
” Mami, musíme si pokecať.”
” Zuzka mi už všetko povedala. Načo si to priberáš? Darovali sme, a darovali.”
” Pamätáš, keď si vravela, že predáte babkin byt a peniaze rozdelíme?”
” Vravela… Ale veci sa zmenili. Zuzka je vydatá, Ján má problémy s prácou.”
” A ja mám hypotéku to nie je problém?”
” Veď si poradíš sama. Si šikovná.”
Za pol hodiny volal otec.
” Dievča, netráp sa. Nevyzeralo to pekne, to určite.”
” Neprekvapilo ťa, ocko? Tri roky si sa mi pozeral do očí a dával nádej.”
” No… mysleli sme, že pochopíš. Veď si u nás samostatná.”
Áno. Samostatná. Takže môže splácať päťsto mesačne a nefňukať.
Nedeľný obed u rodičov svätá tradícia. Jana prišla ako vždy. Dcéra Soňa hrá s tabletom, Zuzkin muž Ján rozpráva vtipy, matka sa motá medzi hrncami.
Všetci tvárou, že nič nebolo.
” S Zuzkou uvažujeme o ďalšom byte,” povedal Ján pri nákupe šalátu. ” V novostavbe. Máme zálohu babkin byt prenajmeme.”
Jana zamrzla s vidličkou v ruke.
” Prenajať? A oslava?”
” Zmenili sme plány,” Zuzka krájala mäso bez očného kontaktu. ” Centrum je hlučné, parkovanie žiadne. Kúpime niečo moderné.”
Vidlička s rinčaním dopadla na tanier.
” Takže ste jej darovali byt za tristo tisíc, aby si kúpila ďalší?”
Otec sa zadusil kompótom. Matka sa prudko otočila od sporáka:
” A čo je na tom zlé? Mladi sa musia rozvíjať.”
” Mami, a ja som stará? Mám hypotéku do pätdesiatich.”
” Ty si si tú hypotéku vybrala sama!”
Jana vstala od stola.
” Soňa, zbieraj sa.”
” Ale ešte ste nedojedli!” nahnevala sa matka.
” My sme už všetko zjedli. Dávno.”
V predsieni, pri obliekaní, Jana spozorovala otvorené dvere do spálne. Na nočnom stolíku stĺp papierov. Navrchu darovacia zmluva.
Rýchlo pozrela dátum: 15. marec 2021.
V aute sa Soňa spýtala:
” Mami, prečo sme odišli?”
” Lebo dospelí niekedy klamú. A nechcú to priznať.”
Doma Jana otvorila telefón, našla fotku zo svojho sťahovania. Jedna sviečka na stole, fľaša za päť euro, popis: “Konečne doma!”
15. marca 2021.
Presne v deň, keď sama oslavovala svoj 42-meter, celá rodina stála u notára a darovala Zuzke tristo tisíc.
Teraz už poznala svoju presnú cenu.
Týždeň rodičia bombardovali telefón Jana nezdvihala. Kým neprišla správa od matky: “Úplne si sa zbláznila? Kvôli peniaz
