Božena bola najlepšia žena.
Božena sa chystala do kúpeľov. Dôchodkyňa už bola, starší syn Peter jej kúpil pobyt a povedal:
“Mama, musíš odísť a oddýchnuť si. Nepáči sa mi, ako vyzeráš, predtým si bola pokojnejšia a krajšia. Neboj sa za otca, nejako to zvládne. Neváži si ťa, to ja vidím. Teraz už viem, že miluje len seba a žije tiež len pre seba. Hlavne odkedy sme s Miškom odišli z domu. Mimochodom, on si to myslí tiež.”
“Ó, Petrík, aký si múdry. A ja som si myslela, že vy, moji synovia, nič nevnímate. Ďakujem, drahý. Samozrejme, že pôjdem a oddýchnem si. Kedy inde budem mať takú príležitosť?” usmiala sa a ďakovala synovi.
“Keď budeš chcieť, pôjdeš znova, Miško sľúbil, že nabudúce kúpi pobyt on,” zasmial sa Peter.
“Akí ste vy dobrí. Najlepší synovia na svete!” objala ho a bozkala na líce.
“Mama, ty si tiež najlepšia, vieš to? My s Miškom sme vždy na tvojej strane. Ak bude treba, pomôžeme. Na koho iného sa máš spoliehať? Len na nás,” povedal syn spokojne. “Dobre, idem domov, na otca nečakám, nemám čas, ešte musím vyzdvihnúť Tomka zo škôlky. Pozdravuj otca,” zamával a vyšiel z domu.
Božena s Gejzom žili v dedinke vo vlastnom dome. Zobrali sa dávno a z lásky. Žili si dobre, vychovali dvoch synov a vypustili ich do sveta. Teraz žili sami, ale nejako nenápadne sa ich život zmenil – presnejšie, Gejza sa zmenil.
Božena bola na dôchodku už dva roky, Gejza ešte pracoval. Voľného času mala viac, predtým – práca, domácnosť, vždy chovali aspoň prasa a sliepky.
Gejza už dávno nepomáhal. Prišiel z práce, najedol sa a natiahol sa na gauč. Dom občas opravil, niečo prišiel, niečo opravil.
Božena vyrazila do Košíc do obchodného centra a kúpila si dve šaty a blúzku. Pobyt v kúpeľoch si predsa zaslúžil nové oblečenie. Väčšinu vecí mala ešte z práce, myslela si, že ich bude nosiť na dôchodku. Teraz však mala výnimočnú príležitosť. Stála pred zrkadlom a vyskúšala si nové veci, zatiaľ čo manžel na ňu občas pozrel. Potom povedal ľahostajne:
“Krútiš sa pred zrkadlom, ako sa budeš krútiť, krajšia nebudeš. Kto sa na teba bude pozerať? Kto ťa potrebuje?”
“Nesúď podľa seba. Nové veci som nekúpila kvôli pohľadom. Je proste neslušné ísť medzi ľudí v starom oblečení,” odvetila.
“No áno, medzi ľudí ide, to ma rozosmej. Dedinka ako dedinka, a zostaneš ňou.”
“A ty si u nás mestský. Prečo si sa so mnou vtedy oženil?”
“Tak to už je zase – prečo som sa ťa zobral? Bol som mladý, neznalý, tak som sa oženil,” povedal tónom, ktorý mal zraniť.
Ale Božena už bola zvyknutá na jeho útoky. Gejza sa s vekom stal nepríjemným, večne nespokojným, nielen s ňou, ale s celým svetom. Pravda, krásne ženy miloval dodnes, a žiadnu si nechal ujsť. Božena tušila, že ju podvádza, ale nikdy to nevidela. Nesledovala ho, nebola taká.
“Muž, ak chce podvádzať, žiadna sila ho nezastaví. Vždy si nájde spôsob,” takto Božena uvažovala.
Samozrejme, bolo jej trochu úzko, keď jej tak odpovedal, keď si vyskúšala nové šaty. Zložila veci do skrine a odišla do kuchyne. Mala robotu – a pri nej mohla premýšľať, spomínať, snívať.
Božena bola veľmi milá žena. V mladosti bola krasavica, aj teraz jej zostala krása, len iná – vyrovnanejšia, vznešenejšia. Nestarala sa o seba, žiadne salóny krásy, masáže, masky. Myslela si, že je už staršia žena, dôchodkyňa. Takto o sebe uvažovala. Ale zvonka bola stále pekná žena.
Gejza sa zmenil, od manželky sa vzdialil. Kedysi bol pekný muž, teraz vyzeral staro a unavene. Božena vA keď sa raz ráno zobudili, objatí ako za mladých čias, pochopili, že láska nie je o dokonalosti, ale o odpustení a druhej šanci.
