“Si monštrum, mami! Takým ako ty by nemali mať deti,” vykríkla Zuzana, zatiaľ čo jej hlasom prenikal žiaľ a hnev.
Všetko sa začalo v Bratislave, kde študovala. Raz vyrazila s kamarátkami do klubu a tam stretla Ľuba – vysokého, pekného chlapca z Košíc, ktorého rodičia odišli na ročnú pracovnú stáž do zahraničia. Bezhlavo sa doňho zbláznila a čoskoro sa k nemu nasťahovala.
Žili si na veľkej nohe, rodičia im posielali peniaze. Každý deň chodili buď do klubov, alebo organizovali domáce večierky. Najprv sa Zuzanej takýto život páčil. Lenže nestihla sa spamätať a už mala plno dlhov a absencií, zimnú skúšku nedala. Hrozilo jej vyhodenie zo školy.
Sľúbila, že sa dá dokopy a skúšky opraví. Zamakala, ale keď Ľubovi prišli kamoši, zamykala sa v kúpeľni. Nakoniec skúšky dala, ale rozhodla sa presvedčiť Ľuba, aby sa trocha upokojil. Bol na poslednom ročníku, čoskoro mal diplom.
“Načo, Zuza? Žijeme len raz. Mládež je krátka. Kedy si máme užívať, ak nie teraz?” odpovedal ľahkovážne.
Hanbela sa povedať matke, že žije s chlapcom bez sobáša. Keď volala domov, klamala, že sa vydala a svadbu usporiadajú, až keď sa Ľubovi rodičia vrátia.
Raz sa Zuzana na prednáške cítila zle. Hlava sa jej točOči jej zableskli, keď si uvedomila, že jediné, čo v živote naozaj potrebuje, je vychovať svoju dcéru s láskou, ktorú sama nikdy nepoznala.
