Ja si to všetko krásne pamätám!
Ja si to nepamätám, lebo sa to nikdy nestalo! vážne povedal Ryžkov, hľadiac na ňu úprimnými starčekovými očami.
Rozhovor nejako zrazu utíchol a každý išiel svojou cestou.
Prečo klamal? rozmýšľala Hanka. Veď bolo vidieť, že klame!
Chceš, aby som bol tvojím Kajom? ponúkol jedenásťročný Peťo Ryžkov svojej spolužiačke Hanke Sokolovej, ktorá sa mu páčila.
Akoým Kajom? prekvapilo dievča.
No, ako? Ty si čo, rozprávku nečítala? Tam ho ešte snehová kráľovná očarovala! A Hanka ho zachráni!
Hanka ho zachráni? To ho zachraňuje Gerda! opovržlivo povedala Sokolová. To si teda vymyslel, ty Andersen!
No a čo za rozdiel? Hanka, Gerda? odmával Ryžkov, ktorý sa nezaoberal maličkosťami. Pýtam sa ťa: chceš, aby som bol tvojím Kajom?
Dievča nechcelo: Peťo bol ušoplesknutý, chudinký a očividne menší ako ona. Aj keď takého by bolo ľahšie zachrániť.
A ona pevná, o pol hlavy vyššia: ako by potom mohli chodiť spolu po záchranných prácach? Hanbiť sa?
V žiadnom prípade! Navyše jej srdce už bolo obsadené dvojtriednikom Miškom Pudom.
Mimochodom, on stál nedaleko a so záujmom počúval ich polemiku.
A Hankička, upravujúc si mašľu, opovržlivo povedala Miško to počul:
No teda, Kaj! Ty sa nehodíš ani na sobášneho soba! Takže, Kaj, choď a nekrkaj!
Miško sa nahlas zachechtal a Peťo vystrašene pozrel v jeho smere a zmizol. A na druhý deň pred všetkými nazval Sokolovú Hankou-vinegretkou: Pomstím sa a moja pomsta bude strašná!
No a čo si vlastne čakala, Sokolová? Nie každý muž znese odmietnutie pokojne! A jeho odmietla…
Chudinký Peťo vynikal inteligenciou, ktorá viac než vynahradila nedostatok fyzickej sily.
Lenže včera, keď dostal nečakanú facku od svojej lásky, nestihol sa včas zoradiť: kto by sa v takom okamihu nezľakol?
A vtedy sa zachechtal nielen Pud, ale celá trieda: prezývka sa im páčila! Bolo to proste vtipné! Aj keď vtedy také slovo ešte nepoznali.
Samozrejme, keď sa dievča doma sťažovalo na urážlivú prezývku, utešili ju a podporili.
Ale raz jej otec pomáhal s algebrou: dcérka vôbec nechápala tie najzákladnejšie veci! A vtedy muž, ktorý stratil trpezlivosť, so zlostou povedal:
A veď ten tvoj Peťo má pravdu v tvojej hlave je čistá vinegretka!
A dodal:
Pozdravuj ho!
Peťo bol vinný aj v tomto: predtým sa otec nikdy nič podobné neodvážil povedať…
K maturitnému večierku vášne ochladli všetko zlé sa zabudlo a ostalo v detstve: láska, neznášanlivosť, urážky na také veci, bratku, už nebol čas!
Dokonca spolu zatancovali párkrát Peťo medzitým predrastol Hanku a zmenil sa na štíhleho, svalnatého mladíka: začal chodiť do športového krúžku.
Miška po ôsmom ročníku vyhodili do učňovky niečo ako dnešné stredné odborné školy: vtedy to bolo prísne. A milovať na diaľku bolo tiež ťažké. Takže prepáč, Miško…
Po škole sa cesty spolužiakov rozchádzali: Hanka išla na pedagogickú, Peťo, ako každý iný múdry chlapec, zamieril na technickú univerzitu.
Občas sa stretli bývali neďaleko a vymenili si pár slov.
Potom ich život rozhádzal do rôznych strán: obaja si založili rodiny a odsťahovali sa. Takže stretnutia na dvorku sa stali vzácnejšími: keď obaja prišli navštíviť rodičov.
Niekedy sa stretli na triednom stretnutí. Ale už bolo jasné, že tam je lepšie nechod
