DARČEK PRE SEBA
Erika Staníková sympatická modrooká tmavovláska po päťdesiatke, s krivkami ženy, ktorá si za tie roky už neodriekala ani koláč, stála pri okne apartmánu v päťhviezdičkovom hoteli v Piešťanoch, popíjala orieškový likér a premýšľala:
Tak som sa dočkala… Rozvedená žena v najlepších rokoch, sama v hoteli pre zaľúbených. Ešte šťastie, že je to luxusný apartmán a nie nejaký penzión pri ceste s výhľadom na parkovisko to by bola hanba na druhú.
Bola presvedčená, že romantika skončila niekde pred dvadsiatimi rokmi, keď sa zaľúbené listy zmenili na nákupné zoznamy a búchanie dvermi na detské rebelstvá. Muži prichádzali a odchádzali, ale zakaždým to končilo rozčarovaním, hraničiacim s depresiou, takže Erika si povedala, že vzťahy už nie sú pre ňu.
Potom sa však objavil ON ten neznámy na internete. Písal také správy, až jej líca horeli a chrbát sa narovnával, akoby jej zrazu pribudlo dvadsať rokov. Tie správy by najradšej zarámovala a zavesila na chladničku na pripomenutie i ako odstrašujúci príklad, aby sa okolo chladničky moc nemotala. Niekedy si myslela, že ten záhadný milovník buď navštevuje literárny klub, alebo má až príliš času nazvyš.
Zasa bola Erikou, nie Erikou s bodkou, ale tou dievčenskou Eriškou. Kúpila si krásne šaty, z ktorých kolegyne bledli závisťou. Podprsenku za cenu víkendu v Tatrách a dokonca začala pravidelne cvičiť v posilňovni. Drepy robila tak zodpovedne, akoby práve na nich stál svetový mier.
Ak zajtra umriem od tých drepov, pochovajte ma v tých šatách. Nech si môj ex hryzie prsty od žiaľu, vtipkovala čierno pred kamarátkami.
Na prvom stretnutí to iskrilo. Viac netreba hovoriť stačí, že po ňom sa pozerala do zrkadla s pocitom dvadsaťročnej Erišky, ktorá objavila vlastnú žiaru a šťastie.
Druhé rande však nevyšlo. Dohodli sa na stretnutí v malebnom mestečku pri Dunaji napríklad v Komárne. Erika plánovala, tešila sa, chystala, ale jeho skolil vysoký tlak v ten najhorší moment. Takže zostala sama v hoteli, v cudzom meste, so smutným pohľadom na modrasté vlny Dunaja. Život jej vyslal odkaz: Eriška, maj rozum!
Sadla si s pohárom likéru na okno a snažila sa to vziať rozumne:
No čo už. Ako to poviem vnúčatám? Babka, ako si našla druhú mladosť? Na parkovisku bratislavského letiska, kde som čakala na pána s liekom na tlak. To je teda romantika!
Na druhý deň vyrazila na wellness a rozhodla sa: Eri, dosť bolo slzenia. Je načase oslaviť samu seba. Obstarám si sviatok, na ktorý nezabudnem. Po relaxe v saune jej masérka povedala, že vyzerá omladene. Erika sa v zrkadle síce viac videla lesknúť od oleja než od mladosti, ale úsmev jej to neubralo.
Mesto preskúmala so skupinkou turistov. Sprievodca vysoký, šedovlasý, hlas mal ako z rádia. Vedľa kvákala staršia pani v teplákovej súprave, no Erike znelo v ušiach iba to jeho. Hovoril zanietene o dávnych bitkách, ale Eri napadlo: muži po stáročia dobýjali mestá, ženy pozornosť. Rovnováha sveta zostáva.
Musíte ochutnať náš tradičný štrúdľu, presviedčal sprievodca a zahľadel sa jej priamo do očí, keď ich viedol do vychýrenej cukrárne.
Štrúdľa bola jednoducho božská. Erika na chvíľu zabudla na šedovlasého sprievodcu a mala pocit, že sa zamilovala do sladkého jablkového cesta. Na štrúdľu sa spoľahnúť môžem, na chlapov nie vždy, pomyslela si s pobavením.
Potom si kúpila jantárový prívesok a smaragdové šaty, v ktorých jej prsia priam vyskakovali. Sama na seba žmurkla v zrkadle vedela, že odvahy na ich nosenie má tak po lakte, ale to ju neodradilo.
Cestou domov vo vlaku pozerala von oknom, ako sa mesto stráca a s ním aj jej posledné romantické ilúzie.
Tak čo už… možno ho ešte uvidí, možno nie. Život sa tým našťastie nekončí. Pred ňou je nový šatník, zopár výletov a určite ešte jeden štrúdľ, s mužom alebo bez.
A ak bez, aspoň s kopčekom vanilkovej zmrzliny, usmiala sa a po prvýkrát po dlhej dobe sa skutočne uvoľnila.
A pochopila: človek je svoj najlepší darček. Lebo šťastie sa vždy začína nami samými.
