Sama sebe darček
Emília Kováčová sympatická modrooká tmavovláska, niečo málo po päťdesiatke, stále príťažlivá, hoci už trošku guľatejšia, stojí pri okne päťhviezdičkového hotelového apartmánu, usrkáva orieškový likér a zamyslene sa díva von.
No, tak som sa dožila… Rozvedená, žena v strednom veku, sama v hoteli pre zamilovaných. Dobre, že je to aspoň apartmán, nie nejaký penzión s výhľadom na staničné parkovisko to by už bola hanba najväčšia, prehadzuje jej hlavou.
Je presvedčená, že romantika skončila pred dvadsiatimi rokmi, spolu s posledným búchaním dvier v byte a pubertou detí. Muži občas v jej živote prichádzali a odchádzali, no vždy to končilo sklamaním na hranici depresie, a Emília si povedala, že vzťahy už nie sú pre ňu.
A potom prišiel On romantický spoločník z internetu. Písal jej správy, z ktorých jej horeli líca a celé telo sa podvedome vystrelo. Tie slová by si najradšej vytlačila, zarámovala a zavesila na chladničku aby ich čítala stále dookola a aby ju chladnička nelákala inak. Občas jej napadlo, že autor buď chodí do literárneho krúžku, alebo má priveľa voľného času.
Z Emílie sa znova stala Milka. Kúpila si šaty, ktoré jej kolegyne okukovali so zadržaným dychom, podprsenku drahšiu ako letenka do Prahy, dokonca začala chodiť do fitka. Drepy robila s takým zanietením, akoby od toho závisel osud sveta.
Ak zajtra padnem za obeť drepom, pochovajte ma v týchto šatách. Nech si bývalý kusy rúk hryzie, žartuje čierno s kamarátkami.
Stretli sa. Prvé stretnutie dopadlo výborne. Detaily nepatria na verejnosť, ale keď sa Emília potom obzrela do zrkadla, videla žiarivú, omladenú Milku, ktorá bola so sebou spokojná.
Druhá schôdzka už nevyšla. Pre väčšiu romantiku si dohodli rande v malebnom kúpeľnom mestečku pri Piešťanoch. Emília plánovala každý detail, tešila sa, mala motýle v bruchu a jemu deň predtým prudko stúpol tlak a musel zostať doma. A tak je zas sama v cudzom meste, v hoteli, s pohárom likéru v ruke. Takéto stresy už telu neprospievajú, vyzerá to, že osud jej šušká: Dievča, kroť sa!
Emília sadá s likérom k oknu a premýšľa racionálne:
No a čo. Vnúčatám aspoň mám čo rozprávať. ‘Babka, ako si prežila svoju druhú mladosť?’ ‘Na parkovisku letiska, čakajúc na chlapa s tabletkami na tlak.’ To je ale romantika!
Ráno ide na wellness. Rozhodne sa: Stačilo, Milka, teraz si urobíme sviatok len pre seba. Ide sa si užívať! Vo wellnessrecepcii ju chvália, že jej pokožka žiari. Emília sa na seba pozerá do zrkadla a uznáva: žiari, ale skôr od oleja než od mladosti.
Prehliadka mesta je perfektná. Sprievodca vysoký, šedivejúci pán s príjemným hlasom. Vedľa žvatle akási babka v teplákovej súprave, ale Milka počúva len jeho. Sprievodca rozpráva o hrdinských činoch rytierov v stredoveku a Emília si uvedomí: muži stáročia bojovali o mestá, ženy o pozornosť. Rovnováha je zachovaná.
Musíte si dať našu štrúdľu, uisťuje sprievodca a vedie ich do najlepšej cukrárne v meste. Pozerá jej rovno do očí.
Štrúdľa je famózna. Takmer by sa zamilovala znova tentokrát však do lístkového cesta s jablkami. Na štrúdľu sa, na rozdiel od mužov, dá vždy spoľahnúť, uchechtne sa v duchu.
Nasleduje nákup: jantárový prívesok a tyrkysové šaty, čo jej tak zvýraznia poprsie, až sa sama na seba žmurkne v zrkadle. Sú také odvážne, že nie je istá, či si ich vôbec oblečie. Ale nič ju teraz už nezastaví.
V lietadle sa Emília pozrie cez okienko von a povzdychne si mesto mizne v diaľke, s ním aj romantické očakávania.
Čo už… možno sa ešte stretnú, možno nie. Život tým nekončí.
Pred ňou je nový šatník, pár výletov a možno ďalšia štrúdľa. S mužom alebo aj bez. A keď už bez, tak aspoň s kopčekom vanilkovej zmrzliny, zamrmlá si s úsmevom a spokojná zaspáva.
