SALÁMOVÝ ZLODEJ
Nedalo sa nevšimnúť si toho kocúra. Skrátka preto, že pravidelne kradol v jeho malom potravinovom obchode. Ale robil to spôsobom, že naňho sa prosto nedalo hnevať. Práve naopak.
Majiteľ obchodu už netrpezlivo čakal na začiatok tejto show. Celé to natáčal na mobil a večer to s radosťou púšťal manželke. Smiali sa spolu, až im polievka tiekla do nosa. No, a takto to chodilo.
Kocúr, ktorého si majiteľ pomenoval ako Fero, vždy dlho sedel pred otvorenými dverami a tváril sa, že on sa tu len tak prehrieva na slniečku určite nemá žiadne nekalé úmysly. Nenápadne sa porozhliadal dookola, či je vzduch čistý. Majiteľ sa vždy schoval za veľkou chladničkou, odkiaľ mal na celú scénku výborný výhľad.
Fero opatrne vošiel dnu a zamieril priamo k pultu s obľúbenými špekačkami. Tam zrazu zrýchlil, chytil do papule párok alebo klobásku a už zdrhal preč, ale…
Hlad ho nikdy nepustil ďaleko, a tak sotva pár metrov od obchodu okamžite zastal a pustil sa do jedla.
Majiteľ vyšiel von, vždy zastal v uctivej vzdialenosti a volal:
Chutí?
Fero zdvihol hlavu a súhlasne zamraučal.
Tak sláva Bohu, odpovedal majiteľ. Zastav sa zas!
Možno sa čudujete. Prečo sú špekačky na pulte a nie v chladničke? A ešte aj krásne rozložené na kúsky, čo uľahčuje krádež? Je to jednoduché. Majiteľ mal prosto dobré srdce.
Rozhodol sa, že Fera nakŕmi aspoň takto. Kocúr k nemu prišiel celkom vychudnutý, zúbožený, ale… k človeku sa podísť bál a jedlo z ruky si nikdy nevzal. A tak prišiel na nápad.
Spočiatku uložil páročky priamo k dverám, aby mohol Fero svedomito ukradnúť vlastnú potravu. Takto si svoje špekáčky trochu odpracoval. A fungovalo to. Neskôr majiteľ špekačky kládol ďalej a ďalej, až skončili na spodnej polici medzi ostatnými potravinami tam sa vlastne zriadil Feov bufet.
Fero už dnes môže pokojne vstúpiť, vziať si čo chce a v pokoji odísť, lenže… Tu, vážení, je dôležitý ten proces. Ukradnuté chutí predsalen lepšie.
Majiteľ neskôr pridal pri vchode misku s vodou, poriadnu dávku mačacích granúl a umiestnil aj plastový box s podstielkou. A hneď vedľa malý psí domček s mäkkým dekou.
Fero bol stále podozrievavý a do rúk sa nechytil. Zato sa rád rozprával. Majiteľ vyšiel za ním s čerstvou klobásou a veselo mu čosi rozprával. Kocúr, keď mal náladu, odvetil krátkym zamraučaním alebo aspoň významným pohľadom.
Len poslednou dobou majiteľa niečo znepokojovalo. Fero totiž už nevyzeral, že by potreboval kradnúť. Vypasený ako starý slovák, svižne, dvakrát denne, zmizol s dvomi špekačkami za roh.
Majiteľ dlho pátral, kam vlastne chodí. Nikdy ho však nestihol sledovať dosť rýchlo. Kým sa zorientoval, Fero bol fuč.
Preto zakúpil malú kameru s dobrým uhlom. Obraz išiel rovno do počítača v kancelárii. Raz v noci sa mu podarilo Fera konečne odhalit spoza pivničného okienka za rohom vyskočilo malé ryšavé mačiatko. A už netrpezlivo hrýzlo klobásku, ktorú mu Fero priniesol.
Zajtra mi ho priveď domov! Počuješ?! ZAJTRA!!! kričala večer na muža jeho žena, utierajúc si slzy, no…
To bola úplne nesplniteľná úloha. Fera pochytiť už dnes nebol problém spával rovno uprostred predajne. No k drobcovi sa priblížiť nedalo ani so sviatosťou.
Dni plynuli ako pohoda na salaši. Z kamery majiteľ videl, ako malý ryšavec občas príde napiť sa z Ferovej misky alebo podriemka v jeho búde. Ale pri najmenšom pokuse o kontakt zdrhal jak mladý hokejista na rozcvičke.
Všetko sa zmenilo raz ráno. Majiteľa zobudil zvláštny zvuk od dverí. V obchode nebolo nikoho.
Vystrčil nos spoza pultu a čo nevidí. Na prahu kvíli ryšavé mača.
Čo sa ti stalo, drobec? spýtal sa muž.
Mača bežalo k nemu, pozrelo mu priamo do očí a vyrazilo von. Nasledoval ho bez rozmýšľania. Za rohom našiel Fera, ktorý úboho nariekal pokúsil ho pes do zadnej pravej nohy. Fero sa síce vyšmykol, ale rana bola hlboká.
Ryšavček mu hlavou narážal do boka a znova žalostne mňaukal.
No teda, preboha, povzdychol si majiteľ.
Rýchlo zobral vlastnú bundu, omotal do nej Fera, schytil aj ryšavca (ktorý tentokrát nekládol odpor) a vložil ho do vrecka saka.
Poriadne zabuchol dvere obchodu a uháňal k veterinárovi.
Strávili tam celých päť hodín. Kým lekár ošetroval Ferovu labku, šili a sterilizovali, stihol si muž ryšavca úplne zamilovať.
Nazval ho Iska. Mačka so slovenským menom, ako má byť veselá a hravá.
Večer zatvoril obchod a dorazil domov s napoly omámeným Ferom a Iskou.
Žena mala radosť ako na Silvestra. A čo robí slovenská žena, keď je šťastná?
No predsa obvoláva kamarátky. Dôsledne, podrobne, so všetkými detailmi a so stálymi otázkami, rady prijíma a hneď posúva ďalej. Keď napokon ukončila poradu, našla všetkých muža, Fera i Isku natiahnutých na posteli.
No toto! A ja kde mám spať? zamrmlala, ale Iska jej veselo uvoľnila priestor a štekla sa jej labkami o srdce.
A tak všetci získali svoj domov.
Dnes sú z Fera i Isky skutočné gaučové povaly, ktoré by ste už nespoznali medzi dvornými toulavcami.
Občas Fero zo starého zvyku olizuje Isku, a tá len slastne priasie.
No a oproti cez cestu, pred obuvníctvom, si založila stánok malá šedá mačička. Predavačka z topánkovej predajne stále behá do potravín a kupuje jej papu.
Možno ju raz vezme domov aj ona.
Možno raz budú mačky taký nedostatkový tovar, že ich budeme dostávať len na poradovník a po špeciálnom školení?
Čo myslíte? Nie je v tom trošku pravdy?
