Minulý mesiac sa nám konečne narodil vnuk. Bol som v siedmom nebi a nevedel som sa dočkať, kedy budeme môcť ísť navštíviť malého drobca. No, žiaľ, nie sme vítaní. Švagriná nedáva najavo ani štipku spokojnosti s našou prítomnosťou. Priniesli sme darčeky pre bábätko aj nejaké peniaze, no aj tak sa cítila nepríjemne, keď sme tam boli. Rovnako aj druhá švagriná.
Cítil som sa dotknutý, veď mám predsa srdce starého otca. Moja nevesta bola ku mne aj k dcére, Zuzane, neslušná, hoci Zuzana jej chcela len dobre poradiť. Veď má už doma tri deti, tak má skúseností dosť. Dokonca nám polovicu darčekov vrátila späť. Vraj novorodenec nepotrebuje plyšové hračky. Ale veď raz dorastie a všetko sa mu ešte zíde prečo sa takto správať?
Keď sme k nim prišli, ani len kávu nám neponúkli. Syn sa len ticho díval do zeme jasné, že doma nie je pánom on. Odišli sme domov a cestou som sa rozplakal, takéto prijatie som vážne nečakal.
Odvtedy mám možnosť vidieť svojho vnuka len na fotkách, nemám odvahu ísť k nim. Volám deti k sebe, ale nevesta odmieta prísť. Prosil som syna, nech vezme malého v kočíku aspoň do parku, no ani to nevyšlo. Nevesta mu kontroluje každý krok a nechce ho nikam pustiť.
Dokonca kŕmi vnuka umelým mliekom, aby nemusela chodiť vonku alebo na návštevy. Myslí si, že ju budeme súdiť, a preto sa s nami nechce stretávať. Ja ale na to nedbám, hlavné je, že by som mohol aspoň vidieť vnučku. Nikdy by som si nedovolil neveste nič vyčítať, každá matka to má inak a robí, čo považuje za najlepšie.
Predtým sme si s nevestou rozumeli a dobré vzťahy sme mali aj s jej rodičmi. No po narodení vnuka, akoby ju niekto vymenil! Nerozumiem, čím som jej ublížil, že sa tak zmenila. Aj moji kamaráti sa čudujú, ako to, že máme vnuka, no v skutočnosti ho nevidíme.
Mama prepísala byt na moje meno. Chcel som ho predať a peniaze rozdeliť medzi syna a dcéru. Ale po tom, čo sa stalo, manžel je zásadne proti. Tvrdí, že lepšie je byt prenajímať, než takto pomáhať nevďačným deťom. Možno má pravdu, lebo na staré kolená sa nemáme na koho spoľahnúť. Je to smutné, ale takto to v živote niekedy chodí. Dnes viem, že rodinné vzťahy sú krehké a treba o ne dbať aj keď nie vždy záleží všetko len od nás.
