Rozvod medzi priateľmi
💬 Môžete zostať priateľmi, keď sa vaši najlepší kamaráti rozvádzajú?
Myslela som si, že rozvod je len o manželoch. Ukázalo sa, že je to aj o všetkých, ktorí s nimi kamaráti…
Naša partia sa zformovala v Bratislave, presnejšie povedané, v jej okolí – tam, kde sú dlhé ulice s takmer rovnakými domčekmi, upravenými trávnikmi a poštovými schránkami pri chodníku. Najprv sme sa stretávali na kurzoch „nového života“, na podujatiach židovskej komunity, na detských narodeninách a školských predstaveniach. Po pár rokoch si už nikto nevedel predstaviť sviatky či víkendy bez ostatných.
V skupine bolo šesť párov.
Ja s manželom.
Eliška s Andrejom – najbližší.
A ešte štyri rodiny s deťmi približne rovnakého veku.
Náš kalendár bol plný ako u veľkej rodiny:
Leto – výlety k jazierku, grilovačky, kukurica na uhli a oslavy Dňa vzniku Slovenskej republiky v parku s ohňostrojom.
Jeseň – jablká s cidrom, Halloween a Vianočné trhy.
Zima – lyžovačky, Hanuka, Silvester a detské prázdniny v Tatrách.
Jar – Pesach s tradičnými sederovými večerami.
Zdalo sa, že toto priateľstvo bude navždy.
Kým raz nezvonil telefón a Eliška pokojne oznámila:
„My s Andrejom sa rozvádzame.“
Zamrzla som ako starý počítač. Veď to bola vzorná dvojka! Ani mráčik na ich jasnom rodinnom obzore… Alebo sme to proste nechceli vidieť, lebo tak to bolo jednoduchšie?
Napokon som vyhrkla prvú vec, ktorá mi prišla na rozum:
„A čo náš Vianočný obed u vás v obývačke? Sľúbila si, že nám upečieš kapora s hríbmi!“
Oslava sa nakoniec konala, ale u nás – kapr nech nezahynie.
Andrej prišiel s novou priateľkou.
„Sme predsa kultivovaní ľudia,“ neprípadne žmurkol na kamarátov.
Krásavica mala sotva tridsať – vlasy až po pás, nohy ako z módneho časopisu a šortky, ktoré sotva zakrývali to dôležité. Mužmi to nenápadne hýbalo, ženy obracali oči v slávik.
Eliška si odfrkla:
„No dobre, uvidíme, ako sa bude tváriť, keď zistí, aký je to škrták!“ A potom sa obrátila na mňa:
„Ty si vlastne čia kamarátka?!“
Oslava bola v háji.
Naschvál Eliška na ďalšie narodeniny priviedla nejakého starešinu v vakovom obleku a okrúhlych okuliach. Celý večer nudne rozprával o politike, občas prerušil plochým vtipom, a nakoniec sa vyparil, keď zistil, že ho ani muži, ani ženy nepodporujú.
Doma sa z bývalého páru stala stála téma.
Ženy jednomyseľne držali Eliške.
Muži síce hrali nahnevaných, no v skrytej časti duše obdivovali Andreja.
Začala sa komplikovaná diplomacia.
Na moje narodeniny sme pozvali len Elišku s deťmi – „aby sa deti zabavili“.
Na letnú grilovačku – Andreja s ďalšou kráskou: „tam sa aj tak len jesť a piť, netreba veľa rozprávať“.
Najhoršie boli výročia.
Zuzka, pripravujúc sa na striebornú svadbu, dramaticky vzdychla do telefónu:
„Katka, neviem, kam ich posadiť. Nevydržíme ich pohľady.“
Celú hodinu sme s ňou kreslili plán stolovania:
Andreja s priateľkou – do kúta za stĺp.
Elišku – ku krbu a dezertnému stolíku.
Deti – kam sa zmestia.
„Možno budeme mať šťastie a niekto ochorie a nepríde?“ naivne vzdychla Zuzka a potom sa začala ospravedlňovať sama sebe.
Vrchol bol na maturity ich dcéry.
Sála obľúbenej pizzérie, kvety, balóny, hudba.
Eliška – na jednej strane dlhého stola.
Andrej – na druhej.
Uprostred – torta ako demarkačná línia.
Andrejova kráska s výstrihom, ktorý robil radosť mladým mužom, si scrollovala telefón. Ženy na mužov syčali očami. Muži predstierali, že ich zaujíma len pizza.
Pokúsila som sa uvoľniť napätie:
„Hlavné je, že ste obaja prišli. Dieťaťu to urobí radosť…“
Chlad bol taký, že z pizze sa stala zmrzlina.
Postupne sa všetko urovnalo.
S Eliškou sme sa začali vídať častejšie – bolo to zábavnejšie a bezpečnejšie.
S Andrejom komunikácia vyšumela na občasné „lajky“ a náhodné stretnutia v Tescu.
A uvedomila som si jednu vec: rozvádzajú sa nielen manželia. Trochu sa rozvádzajú aj priatelia.
Teraz je každá naša oslava ako zasadnutie vlády: prísny ceremoniál a dômyselná rozsadba.
Vianoce, napríklad, slávime v dvoch kolách:
Najprv s Eliškou – kapr a zemiakový šalát.
Potom s Andrejom – hovädzie steaky a jeho ďalšia krásk
