Moja neter, Vierka, mala len trinásť rokov, keď sme ju poslali na prázdniny k jej starkej do malej dediny pri Trenčíne. Spočiatku bola Vierka celá nadšená z toho, že môže tráviť čas so starkou, lebo spolu vždy tvorili krásnu dvojicu. No časom, ako Vierka dospievala, vidiecke čaro sa jej začalo zdať menej zaujímavé. Začala jej chýbať partia kamarátok v meste, kino a všetky tie aktivity, na ktoré bola v Bratislave zvyknutá. Navyše, bola jedinou vnučkou, ktorú stará mama mala, takže jej návštevy boli pre starkú vždy sviatkom a tak trošičku aj útechou pred samotou.
Jedného rána, keď jej mama, Marta, prinášala na svet druhé dieťatko, otec Vierky ju zaviezol k starej mame. Dohodli sa, že pre Vierku bude čerstvý dedinský vzduch dobrou zmenou a že sa medzičasom trošku porozpráva so starkou. Otec navyše posielal starej mame peniaze v eurách, aby mohla Vierke kúpiť všetko potrebné počas jej pobytu.
Na začiatku starká vôbec nečakala, že by mala Vierka so všetkým v dome pomáhať; stačilo, že pri nej bola a robila jej spoločnosť. Veľmi sa tešila z obyčajných rozhovorov a spoločných chvíľ v kuchyni či na dvore. Lenže čoskoro sa začali objavovať Vierkine nároky a čoraz častejšie sa sťažovala. Vedela, že jej otec prikladá na výdavky a preto očakávala to najlepšie jedlo a hýčkanie.
Raz večer vypukla nepríjemná situácia. Vierka sa rozzúrila, keď zistila, že jej niekto zjedol croissant, ktorý si nechala na neskôr. Bez váhania obvinila príbuzného, ktorý býval so starkou. Celá vec sa zbytočne vyhrotila a Vierkin otec musel prísť, aby urovnal rodinný spor. Hádkam a napätiu tým však neskončil od tej chvíle sme sa rozhodli, že Vierka už k starej mame na prázdniny jazdiť nebude.
Starká to niesla veľmi ťažko. Všetko, čo mala, bol čas strávený so svojou milovanou vnučkou, hoci to s ňou nie vždy bolo jednoduché. No okolnosti sa zmenili a tak tieto letné návštevy nenápadne skončili. V srdci starkej zostali len pekné spomienky a prázdne miesto, ktoré po vnučke zostalo.
