„Rozhodla si sa mať dieťa bez manžela? Není ti hanba, mami?“ opýtala sa Zuzana s výčitkou v hlase.
Hneď po maturitnom večierku podala Zuzka prihlášku na vysokú školu. Že sa dostane, o tom nepochybovala. Známky z maturity mala dostatočne vysoké, dokonca nad hranicou prijatia, súdiac podľa minuloročných prijímacích skúšok.
To leto bolo nesmierne horúce. Kamarátka jej navrhla, aby išli k jej tete do Piešťan. Lákavá predstava – dva tri týždne pri mori, bez rodičovského dozoru, ponoriť sa do vzrušujúceho života dospelých. Keď však do odchodu zostával už len deň, Zuzka začala nervóznie poskakovať. Nie preto, že by prvýkrát cestovala bez mamy, sama. Ale preto, že nejaký čas neuvidí Adriana.
Janke, Zuzkinej mame, práve dovŕšila tridsaťsedem rokov. S manželom sa rozviedli, keď mala Zuzka tri roky. Otca si nepamätala. A vlastne ani nemala prečo. Rodičia sa vzali mladí, nestihli sa poriadne spoznať. A tak neprekonali prvé vážne skúšky: bezesné noci, plačúce dieťa, neustálu pozornosť, nedostatok peňazí a vzájomné výčitky.
Keď Zuzka vyrastla, Janka sa samozrejme snažila usporiadať si osobný život. Lenže buď nápadníci nechceli vychovávať cudzie dieťa, alebo sa Zuzke nepáčili uchádzači o rolu otca.
Pred dvoma rokmi sa v Jankinom živote objavil Adrian. Často k nim chodieval na návštevu, no nikdy nezostal cez noc. Aspoň Zuzka si to nevšimla. S Adrianom bolo zábavne. Daroval jej darčeky a na posledné narodeniny jej priniesol obrovský kôp šarlátových ruží.
A Zuzka sa do neho zamilovala. Adrian bol o dva roky mladší ako Janka. Nevýznamný rozdiel, ale Zuzka to videla inak. Myslela si, že je pre neho vhodnejšia ako mama. Každý jeho pohľad vnímala ako záujem o ňu. A prečo nie? Bola o polovicu mladšia ako mama, mala len osemnásť. Ak by si mal vyberať medzi ňou a mamou, mal by si vybrať ju. Takto uvažovala… a zúfalo žiarila Adrianom na mamu.
Počas toho, čo bude na dovolenke pri mori, sa mohlo stať čokoľvek. Napríklad by mame mohol ponúknuť sobáš. A potom by bol Adrian pre Zuzku navždy stratený.
Pred odchodom na dovolenku mama zaneprázdnená variła v kuchyni, zatiaľ čo Zuzka premýšľala, ako Adrianovi prezradiť svoju lásku.
„Zuzka, skoč do obchodu. Zabudla som kúpiť syr a majonézy je málo,“ požiadala ju mama, vykukujúc z kuchyne.
„Mami, ešte som nespakovala všetky veci,“ odvetila Zuzka.
Mama si povzdychla a bežala do obchodu sama.
O pár minút nato zazvonil domáci telefón. Adrian! Zuzkino srdce vyskočilo z rozrušenia. Toto bola možnosť pokúsiť sa s ním porozprávať, bez mamy.
Zuzka sa správala ako starostlivá hostiteľka. Posadila hosťa na gauč, rozprávala sa o ničom a potom zapnula televízor a sadla si vedľa neho. Adrian na ňu spochybňujúco pozrel, no neodstúpil.
Ich ramená sa dotýkali a Zuzka nedokázala potlačiť vzrušenie, ktoré ju zaplavilo. Náhle mu obkľúčila ruku svojou a ešte viac sa k nemu prilepila. Jej pery boli len pár centimetrov od jeho tváre. Ešte nikdy nesedela tak blízko neho, nikdy necítila jeho mužskú vôňu, ktorá prenikala cez vôňu jeho kolínskej vody.
Opájala sa tým, dodalo jej to odvahy – a tak sa perami dotkla jeho líca. Adrian sa neodtrhol, len mierne odklonil hlavu a vstal z gauča. V Adrianových očiach videla zmätok a nepochopenie. Náhle sa začala hanbiť. Zistila, že si to všetko vymyslela, že Adrian ju nevníma ako ženu, ale iba ako Jankinu dcéru. Zuzka sa začervenala, sklopila oči.
V zámku sa otočil kľúč. Ak chcel Adrian niečo povedať, vysvetliť, moment už stratil. Do izby vošla Janka, zadýchaná z rýchlej chôdze.
„Adrian! Už si tu? Vieš čo, zabudla som kúpiť syr. A pri pokladni som si spomenula na majonézu. S tým odchodom Zuzky je mi rozum v hlave zmätený. Hneď pripravím šalát a povečeráme,“ hovorila so žiarivým úsmevom.
Pozerali sa na seba s nežnosťou a láskou. Zuzke sa srdce trhalo od bolesti, sklamania a žiarlivosti. Takto sa na ňu Adrian nepozeral. Vyskočila z gauča a utiekla do svojej izby.
„Čo sa jej stalo?“ prekvapene sa spýtala Janka Adriana. „Stalo sa niečo, kým som bola preč?“
„Čo si pripravila na večeru?“ opýtal sa Adrian, odvádzajúc Janku od správania dcéry.
„Och, ty si asi hladný. Hneď sa postarám.“ Odišla do kuchyne, no v dverách sa zastavila a obzerala sa. „Mám pre teba novinu. Poviem ti ju po večeri.“ A zmizla.
„Zaujímavé, akú? Dúfam, že dobrú,“ povedal si Adrian pre seba, rozmýšľajúc o Zuzkinom bozku.
Zuzka stála za dverami svojej izby, snažiac sa upokojiť zbúšene srdce a modliac sa, aby sa niečo stalo a Adrian odišiel. Bála sa s ním stretnúť, hanbila sa za svoj impulz.
Keď ju však mama zavolala na večeru, prišla do kuchyne, sadla si oproti Adrianovi a bála sa naňho pozrieť. Hovoril niečo a mama sa smiala. Zuzka prekonala rozpaky a nakoniec zdvihla oči. Adrian sa správal, akoby sa nič nestalo. A tak sa začala smiať ako predtým, keď bol Adrian len mamin.
Aj tak medzi nimi bola blízkosť, aj keď len na sekundu. A to jej bránilo úplne sa uvoľniť.
„Čo si mi chcela povedať?“ spýtal sa Adrian, keď Janka odložila tanieriky a priniesla šálky na čaj.
„Počkaj, poviem ti to po večeri,“ žartovlivo odpovedala, flirtujúc s nA keď malý Fero prvýkrát zazrel svetlo sveta, Zuzka pochopila, že láska medzi mamou a Adrianom zostala navždy živá v jeho úsmeve.
