17. november 2024
Dnes som si opäť prečítal svoje staré zápisky a uvedomil som si, akú zložitosť priniesla naša rodinná história. Ja, Marek, som spolu so svojím manželom Jánom žil na okraji Bratislavy, kde sme dlho dlho premýšľali, ako zabezpečiť našich blízkych. V mladých rokoch sme prežili ťažké časy socialistického Československa a v tridsiatkach sme si vzali ja som bol ešte považovaný za starého frajera bez detí. Vtedy sa očakávalo, že sa čoskoro založí rodina, lebo byť bezdetný bol vnímany ako niečo, čo sa zhoduje s chorobou moru.
Nakoniec sme mali jedného dospelého syna Petra. Keď sa nám narodila prvá vnučka, z ňho sa stal hrdý dedko. Rozhodli sme sa, že jedno dieťa nám stačí, pretože sme vedeli, že výchova a vzdelanie si vyžadujú veľké finančné náklady. Nezabudli sme si, že čím viac detí, tým viac eur sa musí rozdeliť.
Petrova manželka Zuzana čoskoro otehotnela a prišla na svet ich dcéra, malá Ľubomíra meno, ktoré v našich dedinách nenašetrí nič. Mladý pár nemal vlastnú bytovú jednotku, preto si vzali úver v hodnote 80000 eur na malé byty v Košiciach. My sme sa rozhodli im pomôcť a mesačne sme splácali časť ich splátky. Lenže o niekoľko mesiacov neskôr Zuzana oznámila, že je znovu tehotná. Spýtal som sa, ako plánujú už dva malé žiť, zaplatiť úver a už odhadnúť výdavky na školu. Zuzana sa na mňa nahnevala a povedala, že to zvládnu ak to zvládnu, tak dobre.
Skutočne im to v prvých rokoch išlo. Keď však Zuzana stratila prácu a Peter bol prepustený zo zamestnania, situácia sa zmenila. Rozhodli sa presťahovať do nášho prenajatého bytu, ktorý sme si spolu s Jánom kúpili na okraji mesta. Ján sa rozhodol, že im pomôže splácať ich hypotéku, a tak sme počas celého roka hrali úlohu bankérov hradili sme ich mesačne splátky. Veril som, že týmto činíme dobrý skutok, ktorý im poskytne úľavu.
Avšak minulé týždne som sa dozvedel, že úver nebol splatený. Chýbalo šesť mesiacov v splátkach peniaze, ktoré sme dali, sa nezobrazili na ich účte. Ján je rozzúren, hovorí, že už nemá silu ďalej pomáhať. Ja som šokovaný a nevie, čo povedať. Pomáhali sme im, no oni sa len pohodlne usadili a nečakali, že im niečo vrátime. Čo teraz?
Z tohto dňa som si odniesol poučenie: pomáhať blízkym je cnostné, no nesmie sa to robiť na úkor vlastnej stability. Je lepšie, keď si každý stanoví svoje hranice, namiesto toho, aby sa dobré úmysly zmenili na zaťaženie.
Marek.
