Rodinné tajomstvo
Petročná Zuzana sa prebudila od hluku a rozhovoru v byte. Vonku ešte vládla tma, keď vyšla zo svojej izby a uvidela pri posteli matky ľudí v bielych plášťoch. Alžbeta ležala nehybne so zatvorenými očami.
“Mama, mamka,” zašepkala Zuzana so strachom v hlase, “mama, vstaň.” Zaplakala, keď videla, ako matku položili na nosidlá a odviezli do nemocnice. Otec Jozef zostal s ňou. Už večer počula, ako sa mama s otcom hádali. V spore sa často opakovalo meno Mária – vedela, že to je mamina sestra, ktorá už dávno zomrela. Zuzanka dokonca videla jej fotku, ktorá visela na stene u starých mamy Anny v dedinke.
Nerozumela, prečo sa rodičia hádali. Mama plakala, otec kričal. Nakoniec všetci zaspali. A teraz sa niečo stalo mame.
“Tati, čo je s mamou?” spýtala sa plačúca Zuzana.
“Chápeš, Zuzka, má slabé srdce. Nemala by sa vzrušovať. Choď si ďalej spať, ešte je skoro, potom ťa zobudím do škôlky.”
Alžbeti bolo naozaj zle, ležala bez pohybu a nedokázala ani slovo. Jozef spal na gauči v obývačke, a ona nemala silu ho zavolať. Nevedno, čo ho v nudi donútilo vstať a prísť k nej. Dotkol sa jej pleca, ale ona neotvorila oči. Zatriasol ňou silnejšie, no stále nereagovala. Vydesený Jozef zavolal sanitku.
Ráno musel ísť do práce, a Zuzku odviesť do škôlky. Našťastie to bolo blízko, len ju poponáhľal:
“Bež, dcérka, prezleč sa a choď do triedy, ja už meškám.” Večer ťa vyzdvihnem a pojdeme za mamou do nemocnice.”
V práci sa trochu upokojil, aj keď bol nevyspatý. Prišla za ním jeho milenka, Dáša, mladá a šikovná dispečerka. Raz sa po večierku zobudil v jej jednopokojovom byte. Vedel, že celý večer sa mu venovala, a bolo mu s ňou príjemne.
Jozef pracoval ako vodič nákladných áut a s Dášou sa vídali už dva roky. Manželka netušila, že ju podvádza, ale možno to tušila. Predošlého dňa sa hádali, lebo zistila, že prišiel z cesty skôr, ale nešiel domov.
Alžbeta stretla cestou z práce Jarmilu, ktorá pracovala v účtárni s jej Jozefom. Dámy sa rozprávali, a Jarmila spomenula, že jej manžel prišiel z cesty včera a zabudol odovzdať cestovný lístok.
“Ako prišiel? On ešte nie je doma,” opýtala sa prekvapená Alžbeta.
“No, videla som jeho auto,” odpovedala Jarmila a uvedomila si, že prehovorila. V garáži všetci vedeli, že Jozef chodí s Dášou.
“Ó, Alžbeta, neviem, možno som sa pomýlila. Idem už,” odvetkala Jarmila a rýchlo odišla.
Večer prišiel Jozef domov a manželka sa hneď spýtala:
“Kde si bol? Prišiel si včera z cesty!”
“Odkiaľ to vieš? Kto ti to povedal?”
“Povedali! Nebudem ti hlásiť, kto to bol, vrabec to zašváril!”
Hádka sa rozhorela, vyčítali si všetko. Zuzana počúvala z izby. Rodičia sa občas hádali, ale tentoraz to bolo horšie.
Alžbeta prinútila Jozefa priznať sa, že ju podvádza. Možno, keby sa nepriznal, nestalo by sa jej to. Ale vzala si to príliš k srdcu.
Večer Jozef vyzdvihol Zuzku zo škôlky a išli do nemocnice. Alžbeta bola bledá, pod infúziou. Slabo sa na dcéru usmiala, no na manžela sa neusmiala vôbec.
Jozef sa už rozhodol – odíde od Alžbety. Dáša trvala na tom, aby sa k nej nasťahoval, čakala s ním dieťa. Ale nemohol to povedať manželke, lebo lekár ju varoval – nesmie sa rozčuľovať.
Čas plynul. Kým bola Alžbeta v nemocnici, Jozefa neposielali na cesty, šéf mu vyšiel v ústrety. Niekoľkokrát navštívili nemocnicu so Zuzkou. Potom prišla stará mama Anna, jeho svokra, a povedala vnučke:
“Zuzanka, pobuď chvíľu v izbe, potrebujem sa porozprávať s tvojim otcom.”
Dievčatko odišlo. Najprv to vyzeralo pokojne, no potom počula, ako stará mama hovorí o Márii, a otec jej hrubo odpovedal.
Anna zistila, že Jozef dlho podvádza jej dcéru. Najprv sa nevmiešala, ale keď Alžbeta skončila v nemocnici, prišla za zaťom. On sa choval drzo a povedal, že sa do ich života nemieša.
Alžbetu prepustili z nemocnice, ale pracovať nemohla – bola príliš slabá. Anna ju so Zuzkou vzali k sebe na dedinu. Tam bol čistý vzduch a pokoj. Zuzanka sa spýtala:
“A čo tati?”
“Dcérka, otec už k nám nepríde, bude bývať inde. Keď vyrastieš, pochopíš. Pôjdeme k starej mame, tam pôjdeš aj do školy.”
Zuzanka nevedela, že pred Alžbetiným prepustením prišiel Jozef do nemocnice a ona mu povedala:
“Kým som tu, vezmi si veci a choď. Rozvod podám sama, nebudem ti odpúšťať. Navyše, Zuzanka ti aj tak nie je krvná.”
Jozef sa nasťahoval k Dáši a už sa neukázal. Alžbeta so Zuzkou žili na dedine. Dievčatko raz počulo, ako stará mama hovorí so susedkou tetou Emou:
“A čo zať? Zať si našiel mladšiu a zdravšiu. Už mu aj porodila, takže tak to je. Alžbetke nie je dobre, má slabosť a dýcha ťažko.”
Zuzanka videla, že mama je chorá. Obzerala si fotku tety Márii na stene a vzdychla. Raz dokonca videla, ako jej stekala slza po tvári.
Čas plynul. Alžbeta chor
