Róbert a Bohdana boli priateľmi už od čias materskej školy. Ich rodiny bývali vo vedľajších bytoch v Bratislave, preto sa rodičia rozhodli zapísať deti do tej istej základnej školy i do jednej triedy. Požiadali pani učiteľku, aby ich usadila do spoločnej lavice. Nakoniec, v triede bolo veľa detí, najmä chlapcov, tak by mohol Róbert chrániť Bohdanu, ak by jej niekto chcel ublížiť. Oboch škola veľmi bavila, učenie im šlo ľahko a každý deň chodili s radosťou.
Keď pristúpili do tretej triedy, Bohdanina mama si všimla, že jej dcéra sa správa inak než predtým. Bola neustále vystrašená, nechcela ísť do školy a raz dokonca poprosila, aby ju preložili na inú školu. Táto prosba mamu zaskočila, a preto zavolala mame Róberta. Ukázalo sa, že ani u nich nie je všetko v poriadku.
Róbert, rovnako ako Bohdana, začal žiadať o prestup. V ten deň si Róbertova mama všimla na jeho tele modriny. Rodičia sa dohodli, že pôjdu spolu do školy zistiť, čo sa tam vlastne deje.
Pani učiteľka ich ubezpečovala, že v škole je všetko v poriadku, možno sa deti pobili mimo školu. No vtom do triedy vtrhla skupina žiakov, pokrikujúc a rozruch bol zrazu všade. Matky sa obzerali po miestnosti a videli, ako chlapci trhajú Róbertovi a o kúsok ďalej aj Bohdane oblečenie.
Matky rýchlo priskočili, aby ochránili svoje deti, ale nik ich nepočúval. Snažila sa aj pani učiteľka, no márne. Jedna z dievčat sa rozbehla pre pani riaditeľku. Až vtedy nastal v triede pokoj.
Matky Róberta a Bohdany oznámili, že takúto situáciu nenechajú len tak. Chceli zavolať do školy rodičov výtržníkov, alebo podať sťažnosť na polícii kvôli útokom na svoje deti. Pani riaditeľka ich upokojovala, prisľúbila, že už na druhý deň pozve rodičov všetkých detí, tak budú môcť problém riešiť spoločne.
Cestou ku dverám priznala, že ide o deti bohatých rodín. Nepočúvajú nikoho, učiteľku prerušujú počas hodín, ostatných žiakov zastrašujú. Rodičov už nejednoznačne viackrát volala do školy, ale nič sa nezmenilo ani rodičia nie sú o nič slušnejší než ich deti.
Na druhý deň boli matky na stretnutí v určený čas, rodičia výtržníkov už tam sedeli. Pani učiteľka ich vopred varovala, akí vedia byť. Hneď začali kričať, bránili svoje ratolesti a odmietali čokoľvek počúvať, ba správali sa k učiteľke neslušne. Iba riaditeľka ich dokázala na chvíľu utíšiť.
Skončilo sa bez rozhodnutia, lebo títo rodičia sa urazene postavili a povedali, nech ich s takými malichernosťami neobťažujú. Riaditeľka len smutne povzdychla: Čo sa dá robiť? Títo rodičia pomohli so školskou rekonštrukciou a nemôžeme si dovoliť navrhnúť preloženie ich detí.
Doma deti priznalý, že výtržníci terorizujú celú triedu. Ak niektorý chlapec ostal na chodbe sám, tí ho zbili. Róbert a Bohdana sa stali terčom len preto, že chodili spolu a gang to nezniesol. Rodičia ich preto preložili na inú školu. Pani riaditeľka nakoniec podala výpoveď jednoducho nemohla ďalej pracovať s takými rozmaznanými deťmi a neohľaduplnými rodičmi. Takéto časy v Bratislave, veru, nikdy neboli ľahké.
