Róbert a Zuzana sú priatelia už od materskej školy. Bývajú vedľa seba, preto sa rodičia rozhodli zapísať ich do rovnakej základnej školy, dokonca aj do tej istej triedy. Poprosili triednu učiteľku, či by ich mohla posadiť spolu do prvej lavice. Nakoniec, v triede bolo veľa detí, hlavne chlapcov, a Róbert by tak mohol Zuzanu ochrániť, keby jej niekto chcel ublížiť. Oboch tešilo, že spolu chodia do školy, a učenie im šlo ľahko.
Keď prešli do tretej triedy, Zuzanina mama si všimla, že jej dcéra sa začala správať zvláštne. Bola neustále vystrašená a nechcela chodiť do školy. Jedného dňa poprosila mamu, aby ju prepísala na inú školu. Mama bola prekvapená a zavolala Róbertovej mame. Tam však situácia vôbec nebola lepšia.
Róbert, podobne ako Zuzana, tiež žiadal, aby ho zobrali preč z tejto školy. Dnes si po vyučovaní jeho mama všimla, že syn má na tele modriny. Rodičia sa rozhodli ísť spolu do školy a zistiť, čo sa s deťmi deje.
Triedna učiteľka sa ich snažila upokojiť, že v škole je všetko v poriadku, že možno sa deti pohádali mimo školu. Vtom náhle do triedy vbehla kopa detí, ktoré kričali a šantili. Rodičia sa rozhliadli a zbadali, ako chlapci trhajú Róbertovi i Zuzane oblečenie.
Obe mamy sa ponáhľali ochrániť svoje deti, no nik ich nevnímal. Učiteľka sa tiež snažila deti upokojiť, lenže márne. Jedno z dievčat zutekalo za riaditeľkou školy. Až vtedy nastal v triede kľud.
Rodičia rázne učiteľke oznámili, že tento stav nenechajú tak. Požadujú, aby si do školy zavolala rodičov násilníkov, alebo že pôjdu sťažovať na políciu kvôli bitkám. Riaditeľka ich upokojovala a prisľúbila, že na druhý deň naozaj pozve rodičov “problémových detí” a bude tam aj ona osobne.
Keď ich vyprevádzala von, riaditeľka len smutne povedala, že ide o deti bohatých rodičov. Tí chlapci nikoho nepočúvajú, vyrušujú na hodinách a správajú sa agresívne. Rodičov už volali viackrát, no nepomohlo to, lebo samotní rodičia sú rovnako nevychovaní.
Na druhý deň prišli mamy do školy v dohodnutom čase. Rodičia tyranov už čakali. Učiteľka ich správne varovala: rodičia kričali, napádali učiteľov, nepočúvali vysvetlenia. Len riaditeľka ich dokázala na chvíľu upokojiť.
Žiadne riešenie sa nenašlo rodičia bez hanby nakoniec odišli a odporučili, aby sa týmto “hlúposťami” nik nezaoberal. Riaditeľka si len povzdychla: “Čo sa dá robiť? Títo rodičia škole pomohli aj s opravami, nemôžeme im deti vylúčiť.”
Doma deti konečne povedali pravdu: tí chlapci šikanujú každého v triede. Keď niektorý chlapec šiel sám po chodbe, hulváti ho okamžite napadli. Róberta a Zuzanu zbili, pretože sa spolu kamarátili, a to tyranom prekážalo. Obe mamy dali svoje deti do inej školy. Riaditeľka nakoniec podala výpoveď nemohla už ďalej pracovať s takými deťmi a ich rodičmi.
