Ráno mi manželka oznámila, že budeme mať štvrté dieťa. A k tomu hneď dodala:
Na kúpu bytu nemáme peniaze. Znamená to, že musíme získať štátny. Ty však nevieš vybavovať také veci, preto budem každý rok rodiť ďalšie dieťa: ak nezískame byt vďaka tvojim zásluhám, tak to vybojujeme počtom detí!
V inštitúte som nesmelo pootvoril dvere s nápisom Riaditeľstvo. Vo vnútri bola tlačenica. Riaditeľ Šibal a jeho zástupca Šulek práve viedli poradu.
Ide o našu prestíž Musíme tromfnúť ostatné inštitúcie vo všetkých športových ukazovateľoch Aha! Tu je naša nádej! to si všimol mňa.
Začervenal som sa.
Ja nie som žiadna nádej Ja som kvôli bytu
Dom sa odovzdáva už o týždeň, slávnostne vyhlásil Šulek. Ste u nás prvý v poradí. Pošportujeme a pôjdete rovno na kolaudačku.
Pošportujeme kde? rozžiarený som sa usmial.
S padákom. Zajtra sú preteky.
Úsmev mi zamrzol na tvári.
Kam mám skákať?
Na zem, predsa!
A na čo?
To nemáte televízor? začudoval sa riaditeľ. Teraz je to in: herci krasokorčuľujú, speváčky spievajú v cirkuse na visutej hrazde Teraz sú na rade vedci! Profesor Byko skákal boxovať na ringu pozrite, tam sedí, celý opuchnutý, tri leukoplasty na nose. Docent Krajčík minulú sobotu zápasil v gréckorímskom štýle momentálne leží na JIS-ke Teraz ste na rade vy. Rozdelili sme športy, padol na vás padák.
Slovo padol mnou normálne myklo.
Kedy mám skákať? ledva som zo seba dostal.
Zajtra. Na Deň vtákov, oznámil Šulek.
S nádejou som pozrel na riaditeľa.
Prečo by na Deň vtákov malo byť mne zle?
Riaditeľ prišiel ku mne a povedal:
Váš prípad so štátnym bytom, ako viacdetná rodina, bude určite uznaný, ale Byty sú aj s loggiami, aj bez S výhľadom na park, aj na cementáreň Pri pridelení bytu prihliadneme na aktívnu účasť v živote inštitúcie
Nastalo ticho. Dal som si tabletku validolu a opýtal som sa:
A keby som to na zem nedotiahol? Alebo preletím povedľa? Dostane rodina byt s výhľadom na park?
Šulek sa usmial ako starý známy:
Poznáte naše pravidlo: vdovy a siroty majú prednosť! A nebojte sa tak! potľapkal ma po chrbte. Nepôjdete sám, budete mať skúseného parťáka! ukázal na vyplašeného mladíka v rohu.
To je doktorand, vysvetlil Šulek, aj tak ho majú prepustiť pre znižovanie stavov.
Od detstva mám panický strach z výšok; zamotá sa mi hlava aj na stoličke. Pri slove lietadlo ma chytí morská choroba. Preto som si večer doma dal tréning: niekoľkokrát som skočil z gauča na koberec.
Na druhý deň mňa a toho odsúdeného doktoranda viezol čierny mikrobus, pripomínajúci pohrebák. Za nami šiel autom Šibal, a potom, v električke, sila podpory: tridsať docentov, kandidátov, profesorov.
Na letisku nás privítal Šulek a objednaný orchester, ktorý spustil pohrebný pochod. Niet divu, veď to bol pohrebný orchester, a tak znel poriadne smútočne až pilotovi vyhŕkli slzy. Traja hudobníci išli s nami do lietadla, aby nám zahrali niečo veselejšie, keď budeme vyskakovať.
Inštruktor, tichý dobrák, pozeral na nás so súcitom. Keď si všimol môj brucho, prikázal mi dať ešte jeden padák. Mal som už dve bremená. Ak doktorand bol ako jednohrbý ťava, ja som vyzeral ako dvojhrbý.
Vo vzduchu nám inštruktor ešte raz vysvetlil všetky prípady, kedy padák nepôjde otvoriť, a trikrát nás pobozkal na líce. Potom otvoril dvierka, pozrel na mňa previnilo a zašepkal: Teraz.
Ticho mu podávam obálku.
Odovzdajte mojej žene. Ak to bude chlapec, nech ho pomenuje po mne.
Inštruktor sa ma pokúsil povzbudiť:
Na začiatku je to len strach, potom už necítite nič
Poďme, kamikadze! zvolal pilot.
Hudobníci zahrali Sokol letí a ja som zavrel oči a skočil. Keď ich otvorím, som stále v lietadle teda horná polovica. Spodná už visí vonku; uviazol som v dverách. Inštruktor s doktorandom sa na mňa tlačia, skúšajú ma prestrčiť, márne.
Treba ho namydliť, navrhuje doktorand.
Tichý inštruktor začína nervozniť:
Uvoľnite východ! kričí. Zdržujete preteky!
Ako sa mám uvoľniť? zakričím späť.
Vyfučte z pľúc všetok vzduch!
Vydal som dlhé Oooou…, luft som vypustil a prepadol sa do prázdna. Kruh som zatiahol ešte v lietadle, takže padák nestihol otvoriť a zašprajcol sa o podvozok visím pod lietadlom.
Pilot skúša zhadzovať, robí všelijaké kúsky, ale držím sa ako kliešť.
Prestaňte blbnúť! reve inštruktor. Okamžite pustite lietadlo!
No nepúšťam.
Inštruktor sa napoly vysunie z okienka a skúsi ma odpojiť. Nohy mu drží doktorand. Už-už skoro dostrel k popruhu, keď tu sa lietadlo pohne, inštruktor vypadne a s ním aj doktorand, stále drží jeho nohy. Inštruktor ešte stihne schmatnúť mňa za sako. Doktorand letí nižšie, drží inštruktorove nohy.
Let sa zmení na cirkusové číslo, lietame ako akrobati.
Hudobníci hrajú Letia sokoly, letia
Inštruktor kričí, že doktorand mu zúfalo stiska cievy, dostáva gangrénu!
Aby som inštruktorovi uľavil, ponúkam doktorandovi svoje nohy veď mu zavadzajú nad zemou. Ale jemu sú inštruktorove užšie, nechce ich za moje vymeniť.
Lietadlo s týmto visiacim mongolským stádom samozrejme nemôže pristáť, krúži nad letiskom a prudko klesá, dáva šancu dopadnúť na trávu. Ale musíme sa púšťať po poradí, najprv doktorand. Lietadlo ide tak nízko, že doktorand sa už odiera o zem, no stále drží inštruktorove nohy, a na konci letiska opäť vyletíme hore.
Inštruktor preklína svoje nohy a želá im, aj doktorandovi, nech radšej odpadnú.
Hudobníci zahrajú Nebo, naše nebo.
Benzín dochádza. Z lietadla vystrčia palicu s okom, chytia doktoranda, pritiahnu do kabíny a nás po poradí vytiahnu najskôr doktoranda nohami vpred, potom inštruktora a na záver mňa. Polovicu mňa natiahnu do vnútra, druhá už len visí; ale už to vôbec nejde strašidelné lietadlo práve pristáva a ja mám pred sebou ešte pol kilometra bežeckého trénovania pozdĺž pristávacej dráhy.
Všetko končí šťastne, nikto neprišiel k úrazu.
Orchester zahrá svoju najveselšiu pohrebnú skladbu.
Iba inštruktor sa stále nemôže pohnúť z miesta: doktorand mu stále zviera nohy ako zverák. Museli mu ho odtiahnuť kliešťami.
Až keď bol inštruktor oslobodený, všetci zistili, že mu počas letu nohavice mimoriadne skraceli, teraz má predĺžené kraťasy… Ale nakoniec sa zistilo, že nohavice boli v poriadku, lenže inštruktorovi sa z visenia nohy tak predĺžili, že vyzeral ako pštros.
Zajtra opäť preteky, zahlásil Šulek.
Pri tejto správe inštruktor zbledol ako môj padák, a na tých svojich pštrosích nohách sa rozbehol k telefónu. Ktovie, kam volal a čo hovoril Mne však preteky uznali, rovnako aj všetky ďalšie, ktoré budú nasledujúce desaťročie. Pripísali mi aj rekord v behu: veď som bežal rýchlosťou lietadla! A keďže bežala len dolná polovica tela a horná ešte stále letela, výsledek sa podelil na dva.
Ale aj tak bol rekordný!
