Denník, 17. august
Dnes som opäť premýšľal nad tým celým príbehom s Monikou. Vždy si myslím, že vek je len číslo, že na tom nezáleží. Ale prešiel polrok a ukázalo sa, že to tak úplne nie je… Skončilo to hádkou a tým, že som ju vlastne vyprevadil z bytu. Ešte aj dnes cítim dozvuky rozčarovania a zvláštnej úľavy.
S Monikou sme sa zoznámili vo fitku tu v Bratislave. Chystal som sa na bežiaci pás, ona cvičila na eliptickom vedľa mňa, usmiala sa na mňa usmial som sa aj ja späť. Po tréningu sme si prehodili pár slov pri vodnej fontánke.
Chodíš sem často? spýtala sa.
Takmer každý deň, odvetil som.
Monika mala tridsať, pracovala v marketingu nejakej softvérovej firmy. Ja mám štyridsaťdva, som technik v strojárskej fabrike. Dvanásť rokov rozdielu a ja som si povedal, že na tom nezáleží. Sme dospelí, máme prácu aj niečo za sebou.
No mýlil som sa. Rozdiel bol väčší, ako som si vedel predstaviť ale nie tam, kde som čakal.
Prvé tri mesiace bolo všetko super, jednoduché a ľahké. Vídam sa s Monikou dva-trikrát do týždňa: kino, kaviareň, prechádzky po hrádzi. Bola veselá, nabitá energiou, stále mala nejaké nápady.
Pozri, aký film hrávajú v kine, poďme spolu! hovorila.
Jasné, poďme, súhlasil som.
Bavili sme sa o práci, knihách, našich plánoch. Intímny život klapal. Myslel som, že to funguje, že je to ideálne.
Potom sa začali objavovať také drobnosti, čo mi začali liezť na nervy asi po troch mesiacoch.
Sedíme v kaviarni, Monika mi ukazuje video na Instagrame:
Pozri, aké zlaté!
Pozriem sa: mladík tancuje, robí grimasy. Nerozumiem, čo má byť také vtipné.
No, je to sympaťák, poviem zo slušnosti.
Ty si to vôbec nepochopil, že? Si už asi starý na takéto srandy, rozosmiala sa.
Nepríjemný pocit slovo starý mi nepadlo dobre, ale mlčal som.
Monika bola na tie videá posadnutá. Natáčala asi všetko. Jedlo v reštaurácii, západ slnka na nábreží, nás v aute.
Poď, natočíme storku! Niečo povedz! vyzývala ma, keď sme šli na chatu.
Monika, šoférujem.
Tak aspoň povedz ahoj!
Prečo?
Pre mojich sledujúcich! No tak, nehraj sa na nudného.
Nehotovo som zavrčal ahoj do mobilu. Smiala sa:
Aký si môj hundroš! Zlatý hundroš!
Dala to na Instagram pod nápisom Môj Miňo za volantom. Slovo Miňo z duše neznášam.
A tiež ma volala ňuňo alebo truhlík, keď som zabudol kúpiť mlieko alebo poplietol deň stretnutia.
Ty si môj truhlík, povedala s úsmevom, a pošuchla ma po vlasoch.
Mám štyridsaťdva. Pracujem už dvadsať rokov a ona mi hovorí ňuňo
Monika, nemusíš ma tak volať, povedal som jej.
Ale no, veď je to láskavé!
Pre mňa je to ponižujúce.
Neber to tak vážne! Si ako z iného sveta, smiala sa.
A prišiel moment, keď bolo všetko jasné narodeniny jej kamarátky Katky, mala dvadsaťdeväť a bolo tam asi pätnásť mladých hostí.
Zoženieš sa s mojimi kamarátmi! navrhla Monika.
Súhlasil som.
Prišli sme. Hlasná hudba, stoly s chlebíčkami a vínom. Vekový priemer medzi dvadsaťpäť a tridsaťpäť.
Toto je Tomáš, môj frajer! predstavila ma.
Pozdravil som a sadol si na sedačku s pohárom svätovavrineckého. Reči o novom seriáli na Netflixe, influenceri, vtipy z meme stránky Necítil som sa vo svojej koži.
Katka navrhla hru:
Poďme hrať Pravda alebo výzva!
Prikývol som, aj keď som netušil pravidlá. Hra začala otázky, niekto prezradil pusu na záhrade, iný musel tancovať.
Prišla rada na Moniku.
Tak čo, pravda alebo výzva? pýta sa Katka.
Výzva!
Natoč video, kde pobozkáš Tomáša a daj to do stories s popisom Môj sugar-daddy!
Všetci sa spustili do smiechu. Monika sa ke mne natiahla s mobilom:
No poď, daj mi bozk pre kameru!
Nie, odtiahol som sa.
Prečo?
Nechcem.
Tomáš, veď je to len zábava! Nehraj sa na suchára!
Monika, je mi to nepríjemné. Nechcem byť v tvojej story s tým, že som sugar-daddy. Je to trápne.
Ticho. Všetci na mňa pozerajú.
Veď je to len vtip, každý to chápe! ona celá červená.
Ja nie. Prepáč.
Odišiel som na balkón nadýchať sa vzduchu.
Cestou domov sme obaja mlčali. Monika sa dívala z okna na nočnú Bratislavu.
Potrebujeme sa porozprávať, povedal som, keď som zastavil auto.
O čom?
O nás. Dnes som si uvedomil, že každý z nás žije v inom svete.
Ako to myslíš?
Tvoj svet je o storíčkach, videjkách, memes, hrách. Je pre teba dôležité, čo si myslia followeri, či sa tvoji kamaráti bavia.
Mlčala.
Ja žijem v trochu inom svete pre mňa je dôležitý rešpekt, súkromie, vážnosť. Na lajky kašlem, záleží mi, ako sa cítim.
Veď to bola len hra
Pre teba hra. Mňa to ponižuje. Hovoríš mi ňuňo”, truhlík”, natáčaš ma na video bez súhlasu, vtipkuješ o mojom veku. Je mi to nepríjemné.
Rozplakala sa:
Nechcela som ťa zraniť
Viem, ale zraňuješ. Máme rozdielne hodnoty. Pre teba je to zábava, pre mňa ponižovanie.
Tomáš, možno si až príliš vážny?
Možno. Ale mám štyridsaťdva a už nechcem byť na TikToku, hrať detinské hry, dať sa volať sugar-daddy, ani len ako sranda.
Prikývla.
Asi sa naše cesty rozchádzajú.
Asi áno.
Na druhý deň sme sa rozišli v pokoji, bez scén.
Ďakujem za čas spolu. Si fajn, len sme proste rozdielni, napísala mi.
Aj ty si fajn, len sme fakt odinakiaľ, odpísal som jej.
Teraz po štyroch mesiacoch nad tým ešte rozmýšľam. Problém nebol v samotnom veku, ale v tom, že sme boli každý v inej životnej etape.
Monike bolo tridsať, chcela zážitky, uznanie, zábavu, svet digitálnej generácie. Mne bolo štyridsaťdva, potrebujem viac pokoja, rešpektu a súkromia. Hovorili sme inou rečou.
Pre ňu ňuňo znamená milo, pre mňa je to dehonestujúce.
Pre ňu video v storke, pre mňa narušenie súkromia.
Pre ňu sugar-daddy vtip, pre mňa urážka.
Nerozumeli sme si. Ide o skúsenosti, životné fázy a hodnoty.
Mal som pravdu, že som sa rozišiel s mladšou? Bola chyba volať ma truhlíkom a sugar-daddy, alebo som len už príliš citlivý a nepružný?
Je rozdiel 12 rokov otázkou pováh, alebo hodnôt? Je v poriadku, ak žena volá štyridsaťdvaročného chlapa ňuňo, alebo je to len vkusne zamaskované ponižovanie?
Ani dnes nemám odpoveď. Možno na tom veku naozaj záleží aspoň keď ide o vnútorný svet, nie o čísla v občianskom.
