Prvý deň zimy nezačal práve najlepšie. Jana mala ísť do práce, no počasie bolo otrasné. Padal sneh s dažďom, teplota klesla na nulu, ani sa na to nedalo pozerať.
Takže žiadna tenká bundička, musela obliecť džerku a teplé členky.
Bol to prvý pracovný deň po dlhej prestávke. V lete bola taká šťastná s Martinom, že lehkomyselne dala výpoveď podľa jeho rady.
Milý kúpil zájazd k moru, ale nadriadený ju nechcel pustiť. Tak napísala výpoveď.
Vtedy jej pripadalo, že život je jedna veľká idyla. Jana bola presvedčená, že ju tam, na pobreží, čaká žiadosť o ruku.
A načo by potom pracovala, čo? Martin ich oboch zabezpečí tak, že jej výplata bude len drobnými.
Snívala o svadbe, o dieťati, o životě v jeho luxusnom dome. A teraz? Teraz sa za svoju lehkomyselnosť mohla biť!
Na dovolenke jej žiadosť o ruku nepodal. Vodil ju po reštauráciách, daroval pár krásnych nocí a priviezol späť.
Hneď ju síce neopustil, ešte takmer pol roka jej dával nádej, že ich vzťah dôjde k nejakému rozumnému záveru. Až raz sa nevydržala a spýtala sa: „Aké máš plány?”
„Plány moc nie, Janička,” povedal. „Chcem sa vrátiť k bývalej. Máme s otcom spoločnú firmu, ochorel. Povedal, že všetko nechá môjmu synovi, a manželka bude riadiť do jeho plnoletosti. Ale ak obnovím rodinu, všetko prejde na mňa a syna. Tvrdé podmienky. Prepáč, zlatá…”
Potom nasledovala nezmyselná reč o láske a smútku z rozchodu. Aký je nešťastný, bezmocný…
Jana hodila na plece jeho posledný dar, teplý kožuch, a stroho povedala:
„Dovidenia.”
A zmizla z jeho života. Nepožiela nad Martinom, len nad premárneným časom.
Musela prežiť to „šťastie” a vrátiť sa do práce, prosiť šéfa, aby ju znova zamestnal.
Po krátkom rozhovore so spolupracovníkmi ho čakala pred kanceláriou. Ranná porada ešte prebiehala. Zo zatvorených dverí počula nahnevaný hlas šéfa. Asi niekoho kritizoval za chyby.
Keď všetci odišli, Jana nesmelo vošla. Usmiala sa a pozdravila.
Potom vyslovila svoju prosbu: „Bez práce to nejde. Osobný život sa nevyplnil.”
Šéf, ktorý jej vždy bol naklonený, no bol šťastne ženatý, sa na ňu pozrel súcitne:
„Nikoho iného by som neprijal. Ale vás áno. Nie na tú istú pozíciu – je obsadená. Boli by ste ochotná byť mojou asistentkou? Zuzana ide na matersku od prvého decembra. Ale disciplína! Žiadne voľná navyše!”
Súhlasila. A tu bol prvý pracovný deň. Úzka sukňa, biela blúzka, decentný makeup, upravené vlasy. A topánky si vzala so sebou, aby sa v kancelárii prezula.
Jana ponáhľala na zastávku, keď prišla SMS od šéfa:
„Príďte skôr. Náhla porada.”
Pozrela sa na hodinky – skôr to nestihne. Bola nútená zavolať taxík. Zastavila sa, aby vytočila číslo, keď zrazu do nej vrazil chlapec na skateboarde! A v takom počasí!
Ocitli sa obaja na zemi. Džerka špinavá, pančuchy roztrhané, telefón na ceste.
To všetko sa dalo napraviť, ale chlapec, zdá sa, bol zranený. Chytal sa za nohu.
S pomocou Jany a okoláS pomocou Jany a okoloidúcich sa chlapec zdvihol, no nemohol na nohu stúpiť, a tak museli zavolať sanitku, ktorá ho odviezla do nemocnice, kde sa ukázalo, že ide len o pohmoždeninu, no táto náhoda navždy zmenila Janin život, lebo o týždeň neskôr začala pracovať pre otca chlapca – charizmatického podnikateľa, ktorý jej ponúkol nielen skvelú prácu, ale aj novú lásku a šťastnú rodinu.
