**Prvý palacínok sa nepodaril**
Zdenka bola pekná sedemadväťročná dievčina. Jej život bol ako z piesne: „Vyberáme si a vyberajú si nás, lenže to často nesedí…“ Páčila sa mnohým chlapom. Väčšina z nich však chcela všetko hneď, bez okolkov. Načo čakať? Také sú časy. Príležitosti treba chytiť za pačesy, inak ich využí niekto iný.
Zdenka vyrastala v ženskom kráľovstve. Vychovávali ju babka a mama, inteligentné a slušné ženy. Pomenovali ju po prababke, ktorá kedysi študovala v ústave pre vznešené slečny, v tom starom, dávnom čase.
Dedko zomrel skoro, a mama sa rozviedla, keď mala Zdenka len dvanásť. Od detstva rada čítala knihy, v ktorých romantickí hrdinovia bránili česť svojich milovaných, obetovali všetko, aby ich zachránili pred biedou a útrapami. A Zdenka snívala o takej láske, čistej a obetavej, o schôdzkach a pokradmom bozkávania pri mesačnom svite. Bola moderné dievča, všetko vedela, no láske chcela dávať význam.
Lenže väčšina chlapov dnes nemá žiadne maniere ani zdržanlivosť. Ponáhľali sa žiť a užívať si. Kvetinu – vlastne jednu ružu – darovali na prvej schôdzke, a od bozkov hneď prešli k dôverným vzťahom. Žiadne prechádzky pri mesiaci. Kvety v budúcnosti dostala len na výročia či sviatky. Ak vášňa vydržala dlho a došlo aj na svadbu.
A žiadna romantika. Mnohým dievčatám sa to však páčilo. Aj ony chceli všetko hneď. Načo tráviť čas schôdzkami a prázdnym kecaním, keď ho môžu využiť pre telo?
Zdenka na takéto vzťahy nebola pripravená. Zamilovala sa až po uši, cítila motýľikov v bruchu, a trápila sa, keď vídala, ako jej vyvolený vtiahne do postele inú – niekedy aj jej kamarátku. Muži sa ponáhľajú užiť si, kým môžu, kým nemajú ženu a deti.
Všetky kamarátky už dávno vydali, porodili, stihli sa rozviesť, znova vydať a znova porodiť. A unavene sa Zdenky pýtali, kedy už konečne nájde svojho princa. Ten jediný, ktorý jej bol súdený, ako v knihách, sa však nejak stratil. Čo ak ho nikdy nenájde?
Snívanie je pekné, ale čas beží. Okolo nej ubúdalo slobodných chlapov, pribúdalo rozvedených. A čakať už nechcela. Srdce túžilo po láske. Až raz stretla sympatického chlapa, s autom a bytom v Bratislave. Čo viac si žela? A vrhla sa do lásky ako do vody.
Čas plynul, no Dávid ju za ženu nevolal. Potom sa ukázalo, že je ženatý. Nebolo to úmyselné, nekľamal zámerne. Len stratil hlavu. A Zdenka sa nepýtala. S manželkou nežili spolu. Nerozviedol sa, lebo nemal dôvod. Teraz však stretol Zdenku, a určite to spraví. Hneď zajtra začne riešiť papiere.
Zdenka sa tešila, ani sa neopýtala, či má deti. A dieťa mal.
Zamilovaná čakala, kým sa jej milý rozvedie, a ona ho bude mať iba pre seba. A dočkala sa. Lenže auto dal bývalej žene, aby súhlasila s rozvodom. Aj byt jej nechal. Jednoizbák sa nedal vymeniť, a on nechcel požiadA keď napokon začali nový život spolu, Zdenka si uvedomila, že skutočná láska neprichádza s násilím, ale s trpezlivosťou a pokorou.
