– Mami, zoznám ťa, toto je Zuzka, – povedal Ján mierne rozpačito, keď prišiel domov s dievčinou neskoro večer.
– Dobrý večer, – odpovedala Alžbeta nepriateľským pohľadom, – aký šťastný čas ste si vybrali na zoznámenie! Do polnoci už len päť minút…
– Ja som Jánkovi hovorila, že je príliš neskoro, – rýchlo zareagovala Zuzka, – ale on ma nikdy nepočúva! Taký tvrdohlavý!
„To je šikovná,“ pomyslela si Alžbeta, „ospravedlnila sa sama, jeho očiernila. Nepríjemná osoba.“
– No tak, poďte dnu, – pozvala matka a bez ďalších slov odišla do spálne.
Čo iné jej zostávalo? Vyhnať jediného syna z domu? Uprostred noci! A ešte kvôli nejakej cudzej dievčine! Chcú spolu žiť? Nech. Matka je preto, aby syna chránila a otvorila mu oči. A ona, Alžbeta, to urobí čo najrýchlejšie. A Janko svojú lásku bez ľútosti pošle preč! Dokonca sa bude tešiť, že sa jej zbavil!
Celú noc Alžbeta nespala, premýšľala, ako Zuzku vyhnať z bytu.
Nie, nemala nič proti tomu, aby sa Ján oženil. Chlapcovi je už 30, je pripravený na rodinný život.
Ale nie s ňou!
Po prvé, je oveľa mladšia. To znamená, že v hlave má len vetry.
Čo z nej bude za manželku? Matku? Hospodyniu?
Po druhé, jej morálka hovorí za všetko – prišla do cudzieho domu v noci, ani sa neospravedlnila! V podstate obvinila jej milovaného syna z bohviečoho…
A ešte zostala spať!
Zaujímalo ju, či to bol jej prvýkrát, alebo je to pre ňu bežné.
Po tretie. Proste sa jej nepáčila!
A tak sa nebude páčiť ani Jánkovi.
A načo strácať čas?
Plán nakoniec nebol potrebný.
Zuzka sama dala Alžbete veľa dôvodov, aby všetkým ukázala, kde je ich miesto.
Prvý varovný signál prišiel ráno.
Zuzka sa išla sprchovať a trvalo jej takmer hodinu.
Ján celý ten čas bezmocne behal po byte.
Behal a zúril.
– Synček, čo sa deje? – jemne, veľmi jemne sa spýtala Alžbeta, – dievča sa upravuje, chce sa ti páčiť…
– Ale ja musím ísť do práce!
– Tak jej zaklopaj, vysvetli, že tu nie je sama, – navrhla matka.
– To by bolo nepríjemné, – odvetil Ján, – porozprávam sa s ňou neskôr. Ale mami, ty neomdláš?
– Ja? Nie. Dávno som bola hotová. Upekla som palacinky. Sadni si raňajkovať.
– Ale ja sa ešte neumyl!
– Nič, umyješ sa neskôr. Medzitým nečakaj a poriadne sa najedz. Čaká ťa celý deň práce.
Ján sadol za stôl.
V tom momente z kúpeľne vyšla Zuzka s uterákom na hlave.
Vyzerala úžasne!
– Konečne! – zvolal Ján a ponáhľal sa k zamlženému zrkadlu…
Rýchlo sa umyl, oholil, zhltol jednu malú palacinku a utekajúc do práce ešte zvolal:
– Dovidenia večer! Dúfam, že sa dobre zoznámite.
– Janko! – zavolala naňho Zuzka, – veď sme sa dnes mali ísť pre veci.
– Pôjdeme. Večer. Núť sa! – doznelo už z chodby.
Alžbeta vstala, prešla do predsiene, zavrela za synom dvere, otočila sa ku Zuzke a priamo sa spýtala:
– Nebá– Nemáš hanbu? – spýtala sa Alžbeta.
