**Prvá dojmy**
Mami, predstavujem ti Zuzanu, povedal Ján s miernym rozpakom, keď predstavoval mladú ženu, ktorú priviedol domov tak neskoro v noci.
Dobrý večer, odvetila Alžbeta, neprívetivo si prezerala nečakanú návštevu. Aké pôvabné hodinky na predstavenie! O polnoci za päť minút
Hovorila som Jankovi, že je už príliš neskoro, hneď sa hájila Zuzana, ale počúva ma? Tvrdohlavý ako somár!
Dobre zahrané, pomyslela si Alžbeta trpko. Ospravedlňuje sa a jeho vykresľuje ako tyrana. Táto dievčina mi nesedí.
Tak vstúpte, vzdychla a bez ďalších slov odišla do svojej izby.
Čo iné mohla robiť? Vyhodiť jediného syna do noci? Kvôli nejakej cudzej? Ak chcú bývať spolu, nech tak bude. Matka je tu, aby syna chránila a otvorila mu oči. A Alžbeta to urobí rýchlo. Ján sa zbaví svojej priateľky bez ľútosti. Bude mu dokonca ľahšie!
Celú noc Alžbeta premýšľala, ako Zuzanu z bytu vyštípi.
Nie, nebránila sa Jánovmu sobášu. V jeho tridsiatich už bolo na čase založiť rodinu.
Ale nie s ňou!
Po prvé, bola oveľa mladšia. Dôkaz, že jej vietor fúka do prázdna.
Manželka? Matka? Gazdiná?
A jej správanie hovorilo za všetko: objaviť sa u ľudí v nevhodnú hodinu, bez ospravedlnenia! Navyše sa opovážila obviniť jej milovaného syna bezdôvodne
A ešte prenocovala!
Bolo to pre ňu prvíkrát, alebo zvyk?
Proste. Alžbeta ju proste nemala rada.
A tak Ján začne cítiť rovnako.
Načo s ňou strácať čas?
Plán sa stal zbytočným.
Zuzana jej sama ponúkla príležitosti, aby všetko napravila.
Prvý signál zaznel už ráno.
Zavreli sa do kúpeľne na celú hodinu.
Ján, bezmocný, chodil po byte čoraz rozhorčenejší.
Zlatko, čo sa deje? spýtala sa Alžbeta prehnane nežne. Dievčina sa pripravuje, chce sa ti páčiť
Ale ja musím ísť do práce!
Tak zaklopaj na dvere, vysvetli jej, že tu nie je sama, navrhla matka.
To by bolo trápne, zamumlal. Porozprávame sa neskôr. A ty, mami, nebudeš meškať?
Ja? Nie. Som pripravená už dlho. Tu, urobila som palacinky. Poď raňajkovať.
Ani som sa neumyl!
Nevadí, urobíš to potom. Medzitým nestrácaj čas najedz sa poriadne, potrebuješ silu na deň.
Ján sa posadil za stôl.
Vtedy Zuzana vyšla z kúpeľne, s uterákom na hlave, žiarivejšia ako slnko.
Konečne! zvolal Ján a ponáhľal sa k zamlženému zrkadlu.
Rýchlo sa umyl, oholil, zhltol palacinku na trikrát a už v dverách zvolal:
Dnes večer! Dúfam, že sa budete mať radi.
Janko! pripomenula mu Zuzana. Mali sme ísť po moje veci.
Pôjdeme. Večer. Nudíš sa! Jeho hlas už znel zo schodov.
Alžbeta vstala, zavrela za synom dvere, otočila sa k Zuzane a stroho sa spýtala:
Nemáš hanbu?
Nie, odpovedala dievčina s úsmevom. Mala by som?
Ján bude meškať kvôli tebe!
Nebude. Pravdepodobne si zoberie taxík. Nebojte sa, všetko bude v poriadku.
V každom prípade, pamätaj si: nie si tu sama. Ak chceš ráno zaberať kúpeľňu na hodinu, vstaň skôr. Našťastie dnes nepracujem.
Už sa to nebude opakovať, povedala Zuzana jednoducho. Prepáčte.
Alžbeta zostala úplne bez slov. Čakala hádku, a tu
No dobre, zamrmlala a zamierila do kúpeľne.
Prvá vec, ktorú uvidel
